Je NATO vo vojne s Ruskom? Záleží na tom, koho sa pýtate. Európa stavia na odstrašení, nie na otvorenej obrane
Po sérii ruských narušení vzdušného priestoru krajín NATO rastú obavy z eskalácie konfliktu. Zatiaľ čo Moskva otvorene hovorí o vojne s Alianciou, väčšina európskych krajín sa usiluje vyhnúť priamemu stretu a snaží sa Rusko odstrašiť.
Ešte pred narušením poľského, rumunského a estónskeho vzdušného priestoru dronmi, respektíve stíhačkami zo strany Ruska, bili viacerí svetoví lídri na poplach pre stále sa zhoršujúce vzťahy medzi Moskvou a zvyškom Európy. „Už sme v konflikte s Ruskom,“ vyhlásil 29. augusta napríklad nemecký kancelár Friedrich Merz.
Nedávne udalosti v Poľsku aj Estónsku viedli k aktivácii článku 4 NATO hneď dvakrát, no Aliancia k aktivácii článku 5 – teda ku kolektívnej obrane, zatiaľ nepristúpila. Kým však NATO a Európa reagujú na tieto hrozby pod prahom otvorenej vojny, Rusko situáciu vníma úplne inak, informuje web Kyiv Independent.
Vo vojne s Ruskom
„Existuje čoraz viac dôkazov, že (ruský prezident Vladimir) Putin už toto považuje za vojnu,“ povedal pre web starší výskumný pracovník Kráľovského inštitútu pre ozbrojené sily Ed Arnold. Jedným z dôkazov je napríklad vyhlásenie z 15. septembra, keď hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že poskytovaním vojenskej pomoci Ukrajine sú krajiny NATO „vo vojne“ s Ruskom.
„NATO je vo vojne s Ruskom; je to zjavné a nepotrebuje to dôkaz. NATO poskytuje priamu aj nepriamu podporu kyjevskému režimu,“ povedal.
Podľa Arnolda vníma Putin vojnu na Ukrajine „ako existenčnú pre svoj režim aj pre prežitie Ruska ako štátu.“
„Je jasné, že Rusko hovorí ‚sme vo vojne‘. Ale v Európe je to skôr tak, že sa to dá zvládnuť. Ide o odstrašovanie, nie o obranu,“ dodal.
Odstrašenie?
Vráťme sa však späť a pozrime sa ako Severoatlantická aliancia na narušenie svojho vzdušného priestoru reagovala. Generálny tajomník Aliancie Mark Rutte po narušení poľského vzdušného priestoru vyhlásil, že ide o „absolútnu bezohľadnosť“ a ruského prezidenta vyzval, aby zastavil eskaláciu. „Vedzte, že sme pripravení, ostražití a budeme brániť každý kúsok územia NATO,“ odkázal Putinovi.
Neskôr došlo k aktivácii článku 4 NATO a k spusteniu novej iniciatívy s názvom Eastern Sentry (Východná stráž). Tá však podľa Kyiv Independent len mierne posilnila letecké hliadky na východnom krídle. Aliancia tiež 23. septembra uviedla, že ruské kroky sú „eskalačné, predstavujú nesprávny odhad rizika a ohrozujú životy,“ pričom dodala: „Musia sa skončiť“. NATO zopakovalo záväzok k článku 5 a varovalo, že jeho reakcia na ďalšie porušenia bude „rozhodná.“
Nechá sa však Rusko odstrašiť? Analytik pre geopolitiku Ruska, východnej Európy a strednej Ázie Alex Kokcharov pre web uviedol, že „veľa z reakcií NATO je ovplyvnených tým, že európske krajiny sa chcú vyhnúť eskalácii s Ruskom. A všetko, čo sme sa o Putinovej vláde naučili, naznačuje, že funguje inak a že to vníma ako slabosť, čo je v skutočnosti pozvánka na viac ruských krokov a ešte odvážnejších krokov“.
Susedné krajiny Ruska v NATO vidia hrozbu
Krajiny NATO, najmä tie, ktoré susedia s Ruskom, varujú pred ďalšou eskaláciou a možnou priamou konfrontáciou.
„Musíme si uvedomiť, že Rusko ako celok je pripravené na eskaláciu. Hoci Lotyšsko ani NATO momentálne nečelia priamej vojenskej hrozbe, nemôžeme vylúčiť riziko provokácií, sabotáže či eskalácie incidentov. Musíme s tým počítať a byť pripravení už dnes,“ uviedlo lotyšské ministerstvo obrany pre Kyiv Independent.
Susedná Litva zdôraznila, že opakované narušenia vzdušného priestoru NATO dronmi, schopné „spôsobiť ľudské obete,“ sú jasným dôkazom, že Kremeľ „akceptuje riziko väčšej eskalácie s Alianciou.“ Ešte tvrdší postoj zaujalo Estónsko, keď minister zahraničných vecí Margus Tsahkna vyhlásil, že „odkaz musí byť jednoznačný. Budúce narušenia budú čeliť odozve, vrátane, ak to bude potrebné, zneškodnenia a zostrelenia narušujúcich lietadiel“.
Medzi členskými štátmi NATO zatiaľ nepanuje širšia vôľa k priamemu zásahu proti Moskve. Niektorí experti však upozorňujú, že práve razantná reakcia by mohla byť potrebná, aby Rusko ustúpilo.
„NATO musí povedať Rusku, že nás nezastrašíte. Ak sem priletíte s vyzbrojenými systémami, uvedomte si, že vás zostrelíme… Myslím si, že to bude rešpektované a práve takáto reakcia je potrebná,“ povedal analytik CEPA a bývalý zástupca generálneho tajomníka NATO Gordon B. Davis.
O narušení estónskeho vzdušného priestoru rokovalo aj NATO:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"