Obieha metropoly, apeluje na vlády a nebojí sa ani zvýšiť hlas. Sankčný front vojny vedie Ukrajinec, ktorého svet sotva pozná
Nie je ministrom ani generálom. Neobjavuje sa na titulných fotografiách zo samitov. Pred vojnou ho mimo právnických kruhov takmer nikto nepoznal. Podľa denníka The New York Times (NYT) však Vladyslav Vlasiuk patrí medzi najdôležitejších mužov v zákulisí ekonomickej vojny proti Rusku. Je architektom, alebo presnejšie koordinátorom, tlaku, ktorým sa Kyjev snaží postupne zadusiť financovanie ruskej vojny.
Tridsaťšesťročný právnik dnes pôsobí ako komisár prezidenta Volodymyra Zelenského pre sankčnú politiku. Jeho misia je dlhodobá - presviedčať západné vlády, aby sankcie nielen prijímali, ale ich aj sprísňovali, rozširovali a dôsledne vymáhali.
V polovici januára zvolal Vlasiuk do prezidentského komplexu v Kyjeve približne tri desiatky veľvyslancov a diplomatov z krajín ako Británia, Francúzsko či Kanada.
Ako napísal NYT, na veľkej obrazovke za jeho chrbtom sa postupne objavovali grafy a tabuľky. Predstavovali zoznamy štátov, ktoré ešte stále neuvalili sankcie na veľké ruské ropné spoločnosti, aj dôkazy o tom, že západné elektronické komponenty sa naďalej objavujú v ruských raketách a dronoch.
„Je to veľmi priateľské stretnutie, aj keď informácie nemusia byť veľmi príjemné,“ povedal na úvod.
V skutočnosti išlo o diplomaticky zabalený tlak. „Snažíme sa vám predložiť naše argumenty, aby sme vás povzbudili urobiť viac,“ zdôraznil.
Pre Kyjev sú sankcie druhým frontom vojny. Ak sa Rusku nepodarí zastaviť tok peňazí z ropy a prístup k moderným technológiám, jeho schopnosť viesť dlhodobý konflikt sa výrazne zníži. A práve tu vstupuje do hry Vlasiuk.
Od policajnej reformy k sankčnej stratégii
Nič vo Vlasiukovej kariére nenasvedčovalo tomu, že sa stane skrytou tvárou globálnej sankčnej kampane. Podľa NYT sa pred vojnou pohyboval medzi súkromnou právnou praxou a štátnou správou. Po udalostiach roku 2014 sa podieľal na reforme ukrajinskej polície a ministerstva spravodlivosti.
Po ruskej invázii v roku 2022 ho oslovila spolupracovníčka prezidenta Zelenského, aby pomohol zostaviť expertnú skupinu pre sankcie. Sám priznal, že o sankčnej politike vtedy vedel „takmer nič“. Do problematiky sa však ponoril naplno. Študoval analýzy, konzultoval s odborníkmi a začal budovať sieť kontaktov na Západe.
Prvý odporúčací dokument skupiny žiadal úplné embargo na ruskú ropu, plyn a uhlie. Západné vlády však váhali. Obávali sa energetického šoku a dopadov na vlastné ekonomiky.
„Mnohým partnerom chýba odvaha uškodiť sami sebe, aby oslabili Rusko,“ povedal Vlasiuk.
Sankcie ako nekonečná hra na mačku a myš
NYT opisuje, že jednou z jeho najväčších frustrácií bolo obchádzanie cenového stropu na ruskú ropu. Moskva vytvorila takzvanú tieňovú flotilu tankerov, ktoré operovali mimo západných sprostredkovateľov a manipulovali s geolokačnými údajmi.
Vlasiukov tím analyzoval colné dáta a zistil, že väčšina ruskej ropy sa predáva nad stanovený cenový limit. Kyjev preto odporučil zaradiť tieto lode na sankčné zoznamy.
Reakcia však bola pomalá. Spojené štáty spočiatku sankcionovali len niekoľko desiatok plavidiel, Európskej únii trvalo mesiace, kým pristúpila k podobnému kroku. Dnes má EÚ na zozname viac než 600 lodí, no podľa Vlasiuka to nestačí.
Najnovšie presadzuje aj ich fyzické zadržiavanie. „Bežná odpoveď znie: ‚V zásade s tým súhlasíme, ale…‘ Je tam veľa ‚ale‘,“ uviedol pre NYT.
Tvrdý tón aj voči spojencom
Vlasiuk si podľa NYT vybudoval povesť človeka, ktorý neváha pomenovať problém aj nepríjemne priamo. Kritizoval napríklad Japonsko za to, že jeho elektronické komponenty sa cez tretie krajiny dostávajú do ruského zbrojárskeho priemyslu.
„Kričal som na nich: ‚No tak, ľudia, urobte s tým niečo!,‘“ priznal.
Na stretnutia so západnými predstaviteľmi nosí aj fragmenty ruských rakiet a dronov. Ukazuje, z ktorých krajín pochádzajú súčiastky nájdené v troskách po útokoch na ukrajinské mestá.
Po štyroch rokoch sankcií, ktoré ruskú ekonomiku oslabili, no nezlomili, Vlasiuk verí, že sa blíži bod zlomu. Ruská ekonomika vlani rástla menej než o jedno percento a príjmy z ropy klesli na najnižšiu úroveň od začiatku invázie.
„Mnohí odborníci hovoria, že rok 2025 bol rokom, keď sa to začalo lámať,“ povedal pre NYT. „A teraz sa to môže začať nabalovať.“
Rusko však, aspoň rétoricky, nepôsobí, že je ekonomicky na kolenách. Pozrite si príhovor prezidenta Vladimira Putina pri príležitosti 4. výročia invázie na Ukrajinu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"