Stoja opustené a čakajú. Tieňový obchod s ruskou ropou pripravuje tisíce námorníkov o mzdu aj možnosť návratu domov
Počet opustených ropných tankerov a nákladných lodí po celom svete v uplynulom roku prudko vzrástol. Ako informovala spravodajská stanica BBC, ide o jav, ktorý úzko súvisí s geopolitickým napätím, sankciami proti Rusku a rastúcim využívaním tzv. tieňových flotíl. Dôsledky pritom nepociťuje len globálny obchod, ale najmä tisíce námorníkov, ktorí zostávajú uväznení na lodiach bez mzdy, zásob či možnosti návratu domov.
Jedným z nich je aj ruský dôstojník Ivan (meno bolo zmenené pre mužovu bezpečnosť), ktorý sa nachádza na ropnom tankeri zakotvenom v medzinárodných vodách pri pobreží Číny. Loď preváža približne 750-tisíc barelov ruskej ropy v hodnote okolo 50 miliónov dolárov, no od decembra je považovaná za opustenú.
Posádka podľa Medzinárodnej federácie pracovníkov v doprave (ITF) nedostala mzdy celé mesiace a loď sa pre vysokú mieru kontroly nemôže dostať do prístavu.
„Mali sme nedostatok mäsa, obilnín, rýb, jednoduchých vecí potrebných na prežitie,“ povedal Ivan pre BBC. „Ovplyvnilo to naše zdravie aj atmosféru na palube. Posádka bola hladná, nahnevaná a snažili sme sa prežiť zo dňa na deň,“ doplnil.
Prudký nárast opustených lodí
Podľa údajov ITF bolo v roku 2016 po celom svete evidovaných len 20 opustených lodí. V roku 2025 ich už bolo 410 a priamo postihnutých bolo viac než 6 200 námorníkov. Oproti predchádzajúcemu roku ide o nárast takmer o tretinu.
BBC upozorňuje, že ide o kombináciu viacerých faktorov – od narušených dodávateľských reťazcov po pandémii až po rastúce náklady a nestabilitu na globálnych trhoch.
Významnú úlohu však zohrávajú aj tzv. tieňové flotily. Ide najmä o staršie ropné tankery s nejasnou vlastníckou štruktúrou, často bez dostatočného poistenia a registrované pod tzv. vlajkami výhodnosti. Tieto lode sa využívajú na obchádzanie západných sankcií, predovšetkým pri vývoze ropy z Ruska, Iránu či Venezuely.
Vlajky bez zodpovednosti
Ako pripomína britská stanica, registrácia lodí v krajinách s minimálnym dohľadom nie je novinkou. V posledných rokoch však tento systém nadobudol nový rozmer. Kým Panama, Libéria či Marshallove ostrovy patria medzi tradičné registračné štáty, do popredia sa dostávajú aj menšie krajiny. Príkladom je Gambia, ktorá sa v krátkom čase stala formálnym domovom desiatok ropných tankerov.
Práve lode plaviace sa pod vlajkami výhodnosti (vlajky krajín s laxnými pravidlami a kontrolou pre moreplavbu, pozn. red.) dominujú v týchto štatistikách. V roku 2025 tvorili viac než 80 percent všetkých takýchto prípadov. Generálny tajomník ITF Stephen Cotton pre BBC zdôraznil, že opustenie posádok nie je náhodné.
„Námorníci často ani presne nevedia, kam smerujú. Podpíšu zmluvu, odplávajú na druhý koniec sveta a zrazu čelia úplne inej realite,“ uviedol.
Tisíce ľudí bez výplaty
Podľa údajov Medzinárodnej námornej organizácie a Medzinárodnej organizácie práce dlhovali majitelia lodí opusteným posádkam vlani spolu 25,8 milióna dolárov. ITF sa podarilo získať späť približne dve tretiny tejto sumy. Najviac postihnutí boli indickí námorníci, nasledovaní Filipíncami a Sýrčanmi. India v reakcii na situáciu zaradila na čiernu listinu desiatky zahraničných lodí pre porušovanie práv posádok.
V prípade Ivanovej lode sa situácia mierne zlepšila až po zásahu ITF, ktorá zabezpečila potraviny, pitnú vodu a čiastočné vyplatenie miezd. Väčšina posádky však zostáva na palube a riešenie sa očakáva až po prečerpaní ropy na inú loď na otvorenom mori.
Ivan tvrdí, že po tejto skúsenosti bude opatrnejší. „Určite sa budem viac zaujímať o stav lode, o platby a zásoby. A budem si overovať, či loď nie je pod sankciami alebo zákazom,“ dodal.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"