Hrozba amerického útoku premiešala mocenské karty v Iráne. Riešia sa prípadní nástupníci, kontrolu prevzal skúsený stratég
Irán sa v atmosfére rastúceho napätia so Spojenými štátmi pripravuje na možný ozbrojený konflikt aj na scenár, že by prišiel o najvyššie vedenie krajiny. Podľa denníka The New York Times (NYT) prevzal v uplynulých mesiacoch kľúčovú rolu v riadení štátu bývalý predseda parlamentu a súčasný šéf Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Larídžání. V neformálnej mocenskej hierarchii tak zatienil aj prezidenta Masúda Pezeškjána.
Americký denník s odvolaním sa na rozhovory so šiestimi vysokopostavenými iránskymi predstaviteľmi, členmi Revolučných gárd a bývalými diplomatmi píše, že najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí poveril 67-ročného Larídžáního koordináciou príprav na vojnu aj zabezpečením prežitia Islamskej republiky v prípade rozsiahlych útokov či atentátov na vedenie krajiny.
Prezident v úzadí, bezpečnostný aparát v popredí
Larídžání, ktorý má za sebou štyri desaťročia pôsobenia v najvyšších poschodiach politiky a bezpečnostných štruktúr, podľa NYT postupne prebral rozhodujúce kompetencie. Do jeho agendy patrí potláčanie vnútorných nepokojov, komunikácia s Moskvou a regionálnymi aktérmi, ako aj dohľad nad jadrovými rokovaniami s Washingtonom.
Prezident Pezeškján, pôvodne kardiochirurg, podľa denníka v súkromí priznáva, že nie je klasickým politickým lídrom. Keď sa americká strana snažila nadviazať kontakt s Teheránom, Pezeškján mal podľa NYT dokonca odpovedať, že na takýto krok potrebuje súhlas Larídžáního. Aj to podľa NYT ilustruje, kde sa dnes sústreďuje reálna moc.
Scenáre prežitia režimu
Podľa denníka vydal Chameneí sériu interných pokynov, ktoré majú zabezpečiť kontinuitu moci aj v prípade jeho smrti alebo prerušenia komunikácie. Každá kľúčová funkcia má mať viacero náhradníkov, pričom vodca už v minulosti údajne určil aj trojicu potenciálnych nástupcov. Ich mená však zverejnené neboli.
Larídžání medzi kandidátmi na najvyšší duchovný post pravdepodobne nie je, keďže nespĺňa náboženské kvalifikačné kritériá. Patrí však do úzkeho okruhu dôverníkov, medzi ktorými sú aj bývalý veliteľ Revolučných gárd Jahjá Rahím Safaví či predseda parlamentu Mohammad Bágher Ghálibáf. Ten má podľa NYT v prípade vojny prevziať velenie ozbrojených síl.
Iránske vedenie podľa zdrojov denníka pracuje aj s politickým krízovým scenárom, teda kto by krajinu riadil, ak by došlo k eliminácii najvyšších predstaviteľov. Na zozname možných „krízových manažérov“ sa má nachádzať Larídžání, Ghálibáf, ale aj bývalý prezident Hasan Rúhání.
V Iráne sú si istí americkým útokom
Irán podľa NYT vychádza z predpokladu, že americké údery sú „nevyhnutné a bezprostredné“, hoci paralelne prebiehajú diplomatické rokovania o jadrovom programe. Krajina zvýšila stupeň bojovej pohotovosti, presúva balistické raketové systémy bližšie k hraniciam s Irakom aj k pobrežiu Perzského zálivu a testuje protivzdušnú obranu.
Chameneí v nedávnom prejave varoval, že „najmocnejšia armáda sveta môže dostať takú facku, že sa z nej nespamätá“, čím nepriamo odkázal na prítomnosť amerických síl v regióne.
Súčasťou príprav sú aj opatrenia vo vnútri krajiny. Podľa informácií NYT majú byť v prípade vojny do ulíc nasadené špeciálne policajné jednotky, spravodajské zložky aj milície Basídž, aby zabránili nepokojom a vyhľadávali údajných zahraničných agentov.
Odborník na Irán Válí Nasr pre NYT uviedol, že Chameneí „rozdeľuje moc a pripravuje štát na veľkú udalosť – nástupníctvo aj vojnu“, pričom si uvedomuje, že obe môžu prísť súčasne. Zároveň však platí, že samotná existencia najvyššieho vodcu je podľa analytikov kľúčovým tmelom režimu.
Režim v Iráne pritom čelí tlaku aj zvnútra. V krajine vypukla ďalšia vlna protestov:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"