USA sú pripravené na úder proti Iránu. Analýza CNN odhaľuje, prečo by nová kampaň nemusela mať jasne definovaný koniec

Podľa analýzy CNN stoja za súčasným vyostrením tri zásadné problémy, ktoré sa zliali do jedného neriešiteľného uzla.

Prvým pilierom krízy je iránsky raketový arzenál. Spomienky na 1. október 2024, keď Teherán vypálil približne dvesto rakiet na izraelské mestá, sú stále živé. Išlo o prvý priamy útok štátu na štát v regióne po desaťročiach. Irán navyše dodáva technológie rakiet a dronov Rusku pre vojnu na Ukrajine, čo viedlo OSN k opätovnému uvaleniu sankcií.

V akomkoľvek vojenskom scenári USA budú výrobné závody, odpaľovacie zariadenia a sklady rakiet medzi prvými cieľmi. Pre vojenských plánovačov je oslabenie schopnosti Iránu opätovať úder nevyhnutným predpokladom. To naznačuje, že nepôjde o jednorazovú akciu, ale o viacdňovú vzdušnú kampaň.

Krvavé potlačenie protestov ako politická rozbuška

Hlavným spúšťačom súčasnej eskalácie však neboli rakety, ale dianie vo vnútri Iránu. Celoštátne protesty, ktoré vypukli pred novým rokom, režim brutálne potlačil. Donald Trump vtedy demonštrantov verejne povzbudzoval: „POKRAČUJTE V PROTESTOCH – OBSAĎTE SVOJE INŠTITÚCIE. POMOC JE NA CESTE.“ Zároveň varoval, že ak režim začne zabíjať pokojných demonštrantov, „Spojené štáty im prídu na pomoc“.

K tomu však nedošlo a výsledkom boli tisíce (podľa niektorých správ až desaťtisíce) obetí zmasakrovaných režimom. Tieto udalosti šokovali svet a po prvýkrát všetkých 27 členov EÚ spoločne označilo Iránske revolučné gardy (IRGC) za teroristickú organizáciu. Práve toto násilie spustilo masívne presuny amerických síl do regiónu. Cieľmi útokov by sa tak pravdepodobne stali veliteľské uzly a lídri revolučných gárd a milícií Basídž.

Čítajte viac

Irán verí v dohodu s USA, no zároveň varuje pred odvetou. Arákčí: Ak nás napadnú, odpoveď môže zasiahnuť základne

Jadrový program opäť v hľadáčiku

Tretím faktorom je iránsky jadrový program. Hoci minuloročné údery zasiahli kľúčovú infraštruktúru, Irán podľa agentúry IAEA pravdepodobne stále ukrýva zásoby vysoko obohateného uránu pod zariadením v Isfaháne. Navyše, pod horou Pickaxe, južne od zničeného Natanzu, vyrástlo nové, hlboko zakopané zariadenie na montáž odstrediviek.

Je ironické, že pred brutálnym potlačením protestov neboli údery na jadrové zariadenia prioritou. Irán však následne odmietol diplomatické rokovania a zaujal nekompromisný postoj k ukončeniu obohacovania uránu. To vrátilo jadrový program priamo do Trumpovho hľadáčika.

Smerom k neistej dĺžke konfliktu

Kombinácia Trumpových varovaní a rozhodnutia Iránu tieto varovania ignorovať zlúčila tieto tri otázky do jedného balíka. Kampaň by pravdepodobne začala útokmi na raketovú infraštruktúru a protivzdušnú obranu, rozšírila sa na represívny aparát režimu a následne na jadrové zariadenia.

Donald Trump bude dúfať v obmedzenú operáciu, no logika tejto krízy smeruje ku kampani trvajúcej dni až týždne. Pokiaľ nedôjde k diplomatickému prielomu na poslednú chvíľu, ďalší vývoj je v rukách Trumpa a iránskeho najvyššieho vodcu, ajatolláha Alího Chameneího. Ani jeden z nich sa však momentálne nezdá byť pripravený ustúpiť.

Vojenský úder na spadnutie? USA presúvajú arzenál, Irán hrozí tvrdou odvetou, čo na to odborník?