Školstvo vyrába absolventov pre neexistujúce miesta. Štát platí štúdium a ekonomika na to dopláca

Najnovšie porovnanie Európskej komisie podľa analýzy ukazuje, že iba 46,2 percenta mladých ľudí so stredoškolským alebo vysokoškolským vzdelaním pracuje v zamestnaní, ktoré má vysokú alebo veľmi vysokú zhodu s ich vyštudovaným odborom.

Inými slovami, takmer 54 percent mladých Slovákov pracuje mimo svojho odboru alebo len s čiastočným využitím kvalifikácie. Ide o druhý najhorší výsledok v Európskej únii, horšie je na tom už len Taliansko.

Analýza upozorňuje na systémový problém

Analytička Klubu 500 Diana Motúzová upozorňuje, že takýto rozsah nesúladu nemožno považovať za náhodu. Podľa nej ide o dôsledok dlhodobo neefektívne nastaveného systému, ktorý nedokáže verejné investície do vzdelávania premieňať na plnohodnotné uplatnenie absolventov.

Písali sme

Už to nie je o titule. Niektorí absolventi zarobia po škole aj dve tisícky, iným sa otvorí viac dverí (+porovnanie)

„Slovensko má vážny problém, o ktorom sa hovorí málo, no jeho dôsledky cíti ekonomika každý deň,“ konštatuje.

Ak sa spoja stredné aj vysoké školy, v odbore služieb pracuje priamo v zodpovedajúcej profesii len 32,3 percenta absolventov. Takmer dve tretiny si tak hľadajú prácu mimo svojho odboru alebo využívajú kvalifikáciu iba čiastočne.

V podnikaní a administratíve sa v odbore uplatní 44,2 percenta absolventov, v humanitných odboroch 46,2 percenta. Naopak, výrazne lepšie výsledky dosahujú regulované a technické profesie.

V zdravotníctve a sociálnej starostlivosti pracuje v súlade so vzdelaním 76 percent absolventov a vo vzdelávaní 69,9 percenta. Relatívne priaznivá situácia je aj v informačných technológiách.

Vysoké školy ukazujú ešte výraznejší rozdiel

Pri pohľade výlučne na vysoké školy je obraz ešte výraznejší. V odbore služby pracuje mimo vyštudovaného zamerania alebo s obmedzeným využitím kvalifikácie až 59,1 percenta absolventov.

V umení a humanitných štúdiách ide o 43,6 percenta, v spoločenských vedách a žurnalistike o 38,3 percenta. Naopak, v informačných a komunikačných technológiách je podiel absolventov pracujúcich mimo odboru 29,1 percenta, v inžinierstve, výrobe a stavebníctve 24,6 percenta, v zdravotníctve a sociálnych službách 22,5 percenta a vo vzdelávaní 21,7 percenta.

(Článok pokračuje pod videom.)

Školy produkujú absolventov, ktorých trh nepotrebuje. Ministerstvo chce optimalizovať sieť stredných škôl.

Trh práce funguje tam, kde existuje dopyt

Dáta naznačujú, že tam, kde existuje silný a stabilný dopyt trhu práce, je prepojenie medzi vzdelávaním a zamestnaním funkčné. V iných oblastiach však systém produkuje absolventov v objeme a štruktúre, ktoré ekonomika nedokáže efektívne absorbovať.

„Slovensko tak v skutočnosti nevzdeláva málo. Vzdeláva nesprávne,“ vyplýva z hodnotenia analytičky.

Aké zmeny by mohli situáciu zlepšiť

Ak chce Slovensko prestať zaostávať v zhode medzi vzdelaním a prácou, bude musieť viazať kapacity odborov na dáta o uplatnení absolventov, posilniť technické a digitálne smery, zaviesť výkonové financovanie založené na reálnych výstupoch a zjednodušiť rekvalifikácie pre dynamický trh práce.

Písali sme

Po škole si absolventi hľadajú zamestnanie. Ktoré pracovné miesta sa obsadia najrýchlejšie?

Druhé najhoršie číslo v únii je podľa analytičky symptómom hlbšieho štrukturálneho problému: vzdelávací systém sa prispôsobuje pomalšie než potreby trhu práce.

Bez jeho zosúladenia bude návratnosť verejných investícií do vzdelávania naďalej obmedzená a ekonomika bude rásť pomalšie, než by mohla.