Už to nie je o titule. Niektorí absolventi zarobia po škole aj dve tisícky, iným sa otvorí viac dverí (+porovnanie)

Ako veľmi sa líšia nástupné mzdy absolventov vysokých škôl podľa odborov a čo môže dopomôcť k lepšiemu platu? Podľa prieskumu personálnej agentúry Grafton, na ktorý upozornil denník Pravda, je dnes pre absolventov najvhodnejšia kombinácia kvalitného vzdelania, reálnej praxe a schopnosti reagovať na technologické zmeny.

Titul stratil váhu, dôležitá je prax

Samotný akademický titul prestáva byť rozhodujúcim faktorom pri nástupe do zamestnania – významnejšie je, či má uchádzač skúsenosti zo stáží, traineeship programov alebo relevantných brigád.

Jazykové znalosti, digitálne zručnosti a ochota učiť sa nové veci výrazne zvyšujú šance na úspešné umiestnenie na pracovnom trhu. Firmy podľa agentúry vyhľadávajú absolventov, ktorí sa dokážu rýchlo zapojiť do pracovných procesov, zatiaľ čo čistá teória bez praxe môže byť prekážkou pri získaní prvého pracovného miesta.

Písali sme

Školy produkujú absolventov, ktorých trh nepotrebuje. Ministerstvo chce optimalizovať sieť stredných škôl

Grafton zároveň poukazuje na demografické a vzdelanostné trendy: v roku 2024 študovalo na vysokých školách takmer 137-tisíc študentov, pričom približne 23 percent z nich bolo zapísaných v STEM odboroch (veda, technológie, inžinierstvo a matematika).

Tento podiel je len mierne nižší ako priemer Európskej únie, čo naznačuje, že záujem o technické a vedecké študijné smery na Slovensku nie je úplne pod priemerom EÚ.

Technické a IT odbory priťahujú vyššie mzdy, ale...

Najvyššie nástupné mzdy, ktoré môžu absolventi očakávať, sú spojené s technickými a IT odbormi. Programátori majú podľa prieskumu možnosť začať s odmenou 1 500 – 2 000 eur, pričom len v Prešovskom kraji sa tieto sumy mierne znižujú na úroveň 1 300 – 1 700 eur. Elektrotechnickí konštruktéri môžu v Bratislave očakávať mzdu 1 500 – 1 900 eur, v iných regiónoch 1 300 – 1 800 eur.

Prieskum však upozorňuje, že aj v týchto atraktívnych oblastiach sa mení dopyt – tradičné juniorské pozície ustupujú automatizácii a nástrojom umelej inteligencie. To znamená, že absencia praktických skúseností či špecializácie môže skomplikovať vstup na trh práce aj pre technicky vzdelaných absolventov.

(Článok pokračuje pod videom.)

Prestížny vzdelávací program získala ďalšia škola na Slovensku. Absolventom sa otvoria dvere na svetové univerzity.

Humanitný odbor? Dobre, ale málo

U absolventov ekonomických smerov sú nástupné mzdy mierne nižšie. Účtovník môže začať s platom medzi 1 300 a 1 500 eur, v Bratislave dokonca v rozmedzí 1 400 – 1 600 eur. Bankový úradník s rovnakým vzdelaním dostáva zvyčajne o 200 – 300 eur menej.

Absolventi humanitných odborov čelia na trhu práce vyššej konkurencii a obvykle si hľadajú zamestnanie dlhšie. V oblastiach marketingu, HR alebo zákazníckych služieb patria nástupné mzdy k nižším – napríklad v Bratislave môže špecialista na sociálne médiá alebo recruiter očakávať 1 300 – 1 500 eur, zatiaľ čo v zákazníckych službách začínajúci pracovník môže dostať približne 1 100 eur.

Odborníci upozorňujú, že humanitné vzdelanie nie je samo osebe nevýhodou, ale kľúčové je jeho doplnenie o konkrétne zručnosti: silné jazykové schopnosti (napríklad angličtina na úrovni C1 a ďalšie jazyky na úrovni B2), práca s dátami, technológiami či prax v reálnom prostredí.

Písali sme

Najlepšie školy podľa výsledkov žiakov sú známe. Na čele rebríčka je hlavne Bratislava a Trnava

Prieskum ukazuje, že mzdy absolventov stredných škôl na „humanitných“ pozíciách sa často pohybujú na úrovni, ktorá je porovnateľná s nástupnými mzdami vysokoškolsky vzdelaných absolventov v rovnakých segmentoch.

To poukazuje na to, že v niektorých oblastiach pracovného trhu nie je titul automaticky spojený s vyššími mzdami, ak chýbajú relevantné praktické zručnosti.

Tu ťa umelá inteligencia nenahradí

Odborníci odporúčajú zamerať sa na študijné smery, ktoré ponúkajú široké možnosti využitia naprieč sektorom a zároveň nie sú jednoducho nahraditeľné technológiami. Okrem IT a technických profesií sem patria napríklad zdravotníctvo, finančné zameranie na dáta a reguláciu či sociálne služby, ktorých význam posilňuje starnutie populácie a nemožnosť ľudský faktor plne nahradiť automatizáciou.

V závere prieskum ukazuje, že nástupné mzdy absolventov sa líšia nielen podľa odboru, ale aj podľa miery praxe, jazykových a digitálnych zručností, pričom kombinácia týchto faktorov často rozhoduje o úspešnom štarte na trhu práce.