Hovorca Kremľa: Vojenská operácia na Ukrajine zatiaľ nedosiahla svoje ciele. Rusko v nej bude pokračovať

Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to v utorok (24. 2.) povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Hovoril v deň štvrtého výročia začatia rozsiahlej invázie na Ukrajinu.

„Ciele ešte neboli dosiahnuté, preto pokračuje špeciálna vojenská operácia,“ povedal Peskov s odvolaním sa na oficiálne ruské označenie invázie do susednej krajiny, ktorá sa začala 24. februára 2022.

Čítajte viac

Vedia ešte Rusi, za čo bojujú? Štyri roky vojny drvia vidiek vysokými cenami a stratami, ktoré Kremeľ pred svetom tají

Rusko vraj nadmieru podporuje Putina

Ruská vojenská operácia podľa Peskova postupne prerástla z akcie proti vláde v Kyjeve v stret s celým Západom. Hlavným cieľom je ale naďalej zabezpečiť bezpečnosť ľudí na východe Ukrajiny, dodal hovorca.

Rusko a Rusi sa podľa neho počas posledných štyroch rokov silno zmenili. „Spoločnosť sa úžasne spojila okolo prezidenta (Vladimira Putina), určite dozrela, pokiaľ ide o pochopenie našich koreňov, pochopenie toho, čo je dobro a čo zlo na celom svete, v medzinárodných záležitostiach,“ vyhlásil hovorca.

Pred inváziou sa Putinova popularita podľa prieskumu spoločnosti FOM predstavovala 62 percent. Po tom, ako „špeciálna vojenská operácia“ zlyhala a premenila sa na veľkú vojnu, úrady prudko zosilneli represie, obmedzili slobodu slova a spustili propagandu v doteraz nevídanej miere. Putinova popularita počas roka podľa FOM vzrástla na 78 percent a následne sa pohybuje medzi 77 až 83 percentami. Súčasne ale vládu schvaľuje len 53 percent opýtaných a obľuba vládnucej strany Jednotné Rusko predstavuje 39 percent, uviedol server The Moscow Times.

Pripomenul, že podľa prieskumu strediska VCIOM z konca minulého roka viac ako polovica Rusov - 55 percent - túži po ukončení vojny a návrate k „obyčajnému životu“. V prieskume 79 percent opýtaných vyjadrilo dôveru k prezidentovi a 74 percent schvaľovalo jeho činnosť, ale na otázku, koho považujú za „hrdinu roka“, polovica neodpovedala a Putina za hrdinu označilo 22 percent.

Na výročie rozpútania ruskej vojny proti Ukrajine spravodajský kanál SOTAvision zverejnil zábery osamelého Moskovčana prinášajúceho kyticu k pomníku ukrajinskej básničky Lisy Ukrajinky pri Kyjevskej stanici v Moskve. Pri pomníku už ležalo niekoľko kytíc.

Ciele Moskvy a podmienky mieru

K rokovaniam o dosiahnutí mieru v rusko-ukrajinskej vojne Peskov uviedol, že teraz všetko závisí od Kyjeva. Z ruských požiadaviek voči Kyjevu vymenoval neutrálny a bezjadrový status Ukrajiny, uznanie ruskej anexe oblastí na východe Ukrajiny a „vzdanie sa neonacistických noriem“.

Argument ochrany ruskojazyčného obyvateľstva Donbasu a nutnosti takzvanej denacifikácie vlády v Kyjeve použila Moskva ako jednu z hlavných zámienok pre začatie svojej vojenskej operácie v roku 2022.

Peskov tiež uviedol, že nemôže potvrdiť termíny a miesto ďalšieho kola trojstranného rokovania medzi Ruskom, Spojenými štátmi a Ukrajinou o ukončení rusko-ukrajinskej vojny.

Hovorca Kremľa podľa agentúry DPA tiež vyvolal údiv ničím nepodloženým tvrdením, ktoré západní pozorovatelia považujú za absurdné, že Francúzsko a Veľká Británia by mohli Ukrajine poskytnúť jadrové zbrane ako páku v konflikte s Ruskom. Peskov sa odvolal na správu ruskej zahraničnej rozviedky SVR, sám však priznal, by to bolo v rozpore s medzinárodnými zmluvami, napísala DPA. Pripomenula, že Ukrajina sa po rozpade Sovietskeho zväzu vzdala jadrových zbraní na svojom území, aj keď toho neskôr - po vpáde ruských vojsk - oľutovala. Rusko opakovane obvinilo Kyjev, že pracuje na bombe obsahujúcej jadrový materiál, ale pre toto tvrdenie neexistujú žiadne dôkazy.

Čítajte viac

Putin za štyri roky vojny nedosiahol svoje ciele, vyhlásil Zelenskyj. Ukrajina podľa neho ubránila svoju nezávislosť

Spor bez prelomu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave k štvrtému výročiu začiatku rozsiahlej ruskej invázie uviedol, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin svojich cieľov nedosiahol a že Ukrajina ubránila svoju nezávislosť.

Diplomatické snahy o ukončenie vojny zosilneli vlani v januári po návrate Donalda Trumpa na post amerického prezidenta, okrem výmen vojnových zajatcov medzi znepriatelenými stranami však zatiaľ hmatateľnejší výsledok nepriniesli. Neprekonateľným sporným bodom zostávajú územné požiadavky Moskvy voči Kyjevu.

Ruská invázia na Ukrajinu je najväčším konfliktom na európskom kontinente od konca druhej svetovej vojny. Vo vojne zahynuli státisíce ukrajinských aj ruských vojakov a pravdepodobne desiatky tisíc ukrajinských civilistov. Milióny ľudí na Ukrajine boli nútené opustiť svoje domovy.

Agentúra AFP minulý týždeň napísala, že pred začiatkom celoplošnej ruskej invázie Rusko kontrolovalo sedem percent ukrajinského územia. V súčasnosti to je 19,5 percenta, pred rokom to bolo 18,6 percenta.

Čítajte viac

Zelenskyj v Europarlamente: Podpora Putina znamená voľbu vojny, ruský diktátor sa snaží zničiť európske hodnoty

Pozrite si zostrih rozhovoru o vojne na Ukrajine.