Po zemetrasení prišli aj dva dotrasy, potvrdil v ta3 seizmológ. Vieme, kde presne bolo epicentrum a aké sú škody

Silnejšie na naše pomery, no nie výnimočné

Toto zemetrasenie patrí podľa odborníkov medzi silnejšie otrasy, aké sa u nás zvyknú objavovať. Vedúci oddelenia seizmológie Slovenskej akadémie vied Kristián Csicsay vysvetlil, že hoci ide o citeľnejší otras, nejde o nič mimoriadne.

„Na naše pomery ide o silnejšie zemetrasenie s magnitúdou nad 4, ale nie je ničím výnimočné,“ uviedol.

Ročne podľa neho na Slovensku zaznamenajú 70 až 90 zemetrasení s epicentrom na našom území. Väčšinu z nich však zachytia len prístroje. Aktívnejšou oblasťou je podľa odborníka zóna Bratislava – Šamorín – Komárno – Štúrovo, kde sa otrasy objavujú pravidelne.

Epicentrum sobotného zemetrasenia sa po spresnení nachádza medzi dvoma obcami v hĺbke približne sedem kilometrov. „Magnitúda je naozaj 4,3 a epicentrum je medzi obcami Kyselica a Šuľany,“ potvrdil Csicsay.

Oblasť širšieho Komárna patrí dlhodobo medzi seizmicky aktívne regióny. Zóna sa podľa odborníka tiahne od Hurbanova až po Balaton. Pripomenul aj historický otras z roku 1763 medzi Komárnom a Žitným ostrovom, ktorý mal magnitúdu viac ako 6.

Čítajte viac

Západ Slovenska zasiahlo zemetrasenie, ľudí vystrašili padajúce predmety. Večer bol ďalší dotras

Menšie škody a dva dotrasy

Podľa doterajších informácií zemetrasenie spôsobilo len menšie materiálne škody. V obciach blízko epicentra, napríklad vo Vojke a Šuľanoch, sa objavili vlásočnicové trhliny na stenách, opadaná omietka či prasknuté kachličky.

Krátko po hlavnom otrase prišli aj dotrasy. „V priebehu hodiny po tomto otrase došlo k dvom menším dotrasom,“ uviedol seizmológ. Tie mali epicentrum pri Šamoríne a dosiahli magnitúdu 1,7 a 1,8. Väčšina obyvateľov ich podľa neho pravdepodobne ani nepocítila.

Zemetrasenia sa podľa Csicsaya nedajú presne predpovedať. „Zemetrasenia sa nedajú predpovedať,“ zdôraznil. Vedci však na základe historických záznamov a monitoringu dokážu identifikovať oblasti so zvýšenou seizmickou aktivitou.

Ako príklad uviedol zemetrasenie na východnom Slovensku spred približne dva a pol roka s magnitúdou 4,9, ktoré spôsobilo výraznejšie škody. Aj tam podľa neho výskum naznačuje, že podobné alebo ešte silnejšie otrasy sa v minulosti už vyskytli.

Čítajte viac

Miliónové škody a hlavy v smútku. Naposledy sa zem triasla v roku 2023, seizmológovia očakávali, že to príde znova

Čítajte viac

Sobotňajšie zemetrasenie bolo jedno z najsilnejších. Na Slovensku sme ich od roku 2010 mali niekoľko (+ chronológia)

Ako sa správať počas otrasov

Seizmológ zároveň pripomenul základné pravidlá bezpečnosti. „Najlepšie je schovať sa pod stôl, aby sme mali nad hlavou niečo pevné,“ vysvetlil. Takzvaný ochranný priestor môže v prípade kolapsu stavby zvýšiť šancu na prežitie.

Vybiehať počas otrasov z budovy von nemusí byť vždy najbezpečnejšie. „Štatistiky ukazujú, že ľudia, ktorí vybehnú von, často utrpia zranenia kvôli padajúcim predmetom,“ upozornil.

Ak sa človek nachádza vonku, ideálne je presunúť sa na otvorené priestranstvo bez stromov, budov či elektrického vedenia.

Slovensko má podľa Csicsaya pomerne hustú sieť seizmických staníc, ktoré prevádzkuje Slovenská akadémia vied aj v rámci medzinárodných projektov. Dáta zo sobotného zemetrasenia budú odborníci ďalej analyzovať, aby presnejšie určili charakter pohybu – či išlo o horizontálny posun, prešmyk alebo pokles horninového bloku.

Pozrite si celý rozhovor so seizmológom.

Máš dobrý tip na reportáž?

Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.

Zistiť viac