Miliónové škody a hlavy v smútku. Naposledy sa zem triasla v roku 2023, seizmológovia očakávali, že to príde znova
V sobotu (21.2.) popoludní zasiahlo západné Slovensko zemetrasenie s magnitúdou 4,3. Podľa Európsko-stredomorského seizmologického centra bolo epicentrum na slovensko-maďarských hraniciach približne dva kilometre od Šamorína, v hĺbke 13 kilometrov. Podľa všetkého bolo teda o niečo slabšie ako zemetrasenie na východe Slovenska v roku 2023, ktoré malo magnitúdu 4,9.
K zemetraseniu vtedy došlo 9. októbra večer s epicentrom v katastri obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou. Úmrtia ani zranenia vtedy nehlásili, no poškodených bolo viacero budov a evidovali aj materiálne škody.
Najviac si to „odniesli“ Ďapalovce
Zem na východnom Slovensku sa začala triasť o 20.23 h. Zemetrasenie bolo v hĺbke takmer 18 kilometrov a otrasy bolo cítiť na viacerých miestach v Prešovskom a Košickom kraji. Ľudia cítili a videli ako sa trasie nábytok či poháre. Niektorým v domoch popukali steny, popadali omietky, porozbíjali sa obrazy, zrkadlá, sklá, poškodili sa komíny či fasády.
Prvé správy o škodách začali ešte večer prichádzať z viacerých východoslovenských obcí, v ktorých zasadali aj krízové štáby. V obci Ďapalovce poškodilo viaceré rodinné domy. Evakuovaných bolo vyše 40 ľudí a 15 rodinných domov bolo uzatvorených. Starosta vyhlásil mimoriadnu situáciu. Táto obec bola aj vzhľadom na epicentrum zemetrasením zrejme najviac postihnutá.
Mimoriadne situácie vyhlásili aj Holčíkovce v okrese Vranov nad Topľou a Kolbovce v okrese Stropkov. Neskôr platila mimoriadna situácia pre celý okres Vranov nad Topľou. Popoludní vyhlásili mimoriadnu situáciu pre celý Prešovský kraj.
Na viacerých miestach hlásili problémy s pitnou vodou
Pre zemetrasenie museli viackrát zasahovať aj hasiči. Okrem situácie v Ďapalovciach riešili v Prešove napríklad únik plynu či podozrenie z prasknutia nosných častí bytového domu. Na Domaši ukotvili výletnú loď Bohemia, ktorá sa uvoľnila. V Černine rozoberali poškodené komíny a strechy. V Humennom spôsobilo zemetrasenie haváriu na teplovodnom potrubí. Mesto evidovalo aj povrchové poškodenia niektorých budov. Škody v kostole, materskej škole, v obchode s potravinami, ale aj silne poškodené domy evidovali v obci Baškovce.
V obciach po zemetrasení na východe Slovenska mali ľudia problém s pitnou vodou z vlastných studní. Ako vtedy uviedol prednosta Okresného úradu v Prešove Peter Harvan, voda je horká a znečistená.
„Dnes sa nám objavili problémy s vodou. Požiadali sme hygienikov o súčinnosť v tejto veci. V pondelok (23. 10.) by mali byť v teréne a odoberať vzorky vôd zo studní, ktoré ľudia používali ako pitnú vodu. Potrebujeme vedieť, či to chemické zloženie vody je vhodné, alebo či budeme musieť iným spôsobom k tomu pristupovať a dať nejaké odporúčanie starostom,“ povedal vtedy Harvan s tým, že tento problém sa týka obcí Ďapalovce, Tokajík, Lukačovce a Pakostov.
Otrasy pri zemetrasení vtedy pocítili aj ľudia na Gemeri, a to napríklad obyvatelia žijúci v bytovkách v mestách Rožňava, Revúca či Tornaľa.
Škody v miliónoch
Začiatkom novembra vláda vyčlenila 1,5 milióna eur na pomoc obciam aj právnickým osobám.
„Celkový rozsah škôd predstavuje približne 16 miliónov eur, z toho škody za približne 10 miliónov eur vznikli na verejných stavbách a škody približne za 6 miliónov eur vznikli na rodinných domoch. Poškodených zemetrasením bolo viac ako 800 rodinných domov, 19 materských a základných škôl, desiatky obecných úradov a kultúrnych domov, kostolov, farských budov a iných sakrálnych stavieb,“ priblížila vláda v predložených materiáloch.
Situácia sa môže zopakovať
Zemetrasenie, ktoré sa vyskytlo v októbri 2023 na východe, bolo v rámci celého Slovenska najsilnejším od roku 1930. Išlo o mimoriadny jav, pretože ani za desaťročie sa na Slovensku nevyskytujú zemetrasenia s magnitúdom okolo 5. Podobné zemetrasenia sa v danej oblasti vyskytli aj v minulosti a nie sú na Slovensku vylúčené ani v budúcnosti, uviedol rok po katastrofe vedúci oddelenia seizmológie Slovenskej akadémie vied Kristián Csicsay.
Ako povedal, podobne silné zemetrasenie bolo na východnom Slovensku s magnitúdom 4,8 v roku 1914 v Giraltovciach a okolí. Od hlavného otrasu z 9. októbra 2023 s lokálnym magnitúdom 4,9 sa podľa Csicsaya v danom regióne vyskytlo približne 49 seizmických javov, z ktorých 18 bolo možné aj lokalizovať.
Na otázku, či je možné v budúcnosti očakávať na Slovensku podobné zemetrasenie, odpovedal, že nemajú dôkazy o tom, že by sa tektonický vývoj na území Slovenska zastavil.
„Také podobne silné zemetrasenia, aké boli na Slovensku v minulosti, očakávame aj v budúcnosti. Z historických prameňov vieme, že na našom území boli aj silné a ničivé zemetrasenia, ako napríklad v roku 1763 pri Komárne s odhadovaným magnitúdom 6,2 - 6,5. Naposledy došlo k zemetraseniu s magnitúdom 5,7 v roku 1906 s epicentrom pri Dobrej Vode pri Trnave. Toto zemetrasenie už bolo aj prístrojovo zaznamenané,“ povedal Csicsay.
Pozrite si zábery po zemetrasení na východe Slovenska z roku 2023.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"