Zrušenie kajúcnikov by bolo fiasko spravodlivosti, odkazuje profesor Čentéš. Zákon klamárov už trestá dosť

„Prečo v čase, keď máme na to prostriedky, zahlcujeme právny poriadok úpravou, ktorú ja osobne neakceptujem a neakceptuje ju ani väčšina sudcov, prokurátorov a advokátov?“

Ústavný súd predbežne pozastavil účinnosť decembrovej novely Trestného poriadku, ktorá mala sprísniť pravidlá využívania inštitútu spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov.

Vedúci Katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského Jozef Čentéš považuje zásah za správny a varuje, že úplné zrušenie tohto inštitútu by oslabilo schopnosť štátu odhaľovať organizovaný zločin a korupciu.

Nie je to hneď dôkaz viny

V úvode rozhovoru pre televíziu ta3 Čentéš zdôraznil, že výpoveď spolupracujúceho obvineného nemôže byť automaticky považovaná za dôkaz viny. „Je to zákonný prostriedok, ale je to len jeden z možných. Nemožno tieto osoby preceňovať,“ uviedol.

Podľa neho musí byť ich výpoveď overená ďalšími dôkazmi a súdy musia dôsledne skúmať motív, pravdivosť aj dodržanie zákonného postupu.

Písali sme

Pravidlá o svedectvách kajúcnikov nateraz neplatia. Ústavný súd pozastavil časť novely, zvyšok opozícii neprešiel

Na potrebu opatrnosti upozorňoval už v odbornom texte z roku 2012. Tento prístup si neskôr osvojil aj Ústavný súd, ktorý podľa Čentéša potvrdil, že súdy musia výpovede kajúcnikov hodnotiť obzvlášť starostlivo.

Vďaka nim sa rozložili sýkorovci aj sátorovci

Pojem kajúcnik sa do slovenského práva dostal v roku 1999 ako reakcia na nárast organizovaného zločinu. „Ak sme chceli rozložiť organizované skupiny, tento prostriedok sa nám javil ako vhodný,“ vysvetlil Čentéš.

Bez spolupracujúcich obvinených by podľa neho nebolo možné odhaliť viaceré závažné prípady. Spomenul kauzy sýkorovcov, sátorovcov či prípad Mikuláša Černáka. „Bez takýchto spolupracujúcich osôb by sme tieto prípady jednoducho neodhalili a doteraz by boli neobjasnené,“ skonštatoval.

Praktický význam ilustroval na príklade vodiča, ktorý vozí páchateľov na miesto vraždy. Jeho výpoveď môže byť kľúčovým článkom dôkaznej reťaze, ak sa potvrdí balistickými expertízami či časovými údajmi. „Hádam nikto príčetný nepovie, že niekto, kto iného zavraždí, pôjde na políciu a prizná sa v prípadoch organizovaného zločinu,“ dodal.

Problémy v minulosti a sprísnenie pravidiel

Slovensko už v minulosti čelilo kritike za využívanie kajúcnikov. Európsky súd pre ľudské práva v prípadoch Adamčo a Mucha konštatoval nedostatky, najmä v oblasti práva na obhajobu a transparentnosti poskytovaných benefitov.

Na tieto výhrady reagovala legislatíva v roku 2024. Podľa Čentéša sa sprísnili podmienky využívania spolupracujúcich obvinených a zaviedla sa väčšia kontrola. O podmienečnom zastavení alebo zastavení trestného stíhania už nerozhoduje prokurátor, ale súd. „Tá úprava bola dostatočná,“ uviedol.

Písali sme

Fico útočí na Žilinku pre „názorový prevrat“. Premiér chce prekopať systém kajúcnikov aj bez verdiktu Ústavného súdu

Zásadný význam pripisuje rozhodnutiu Najvyššieho súdu z 12. marca 2025, podľa ktorého „osamelá výpoveď spolupracujúceho kajúcnika nestačí na uznanie viny“.

Ak výpoveď nie je potvrdená ďalšími dôkazmi alebo existujú pochybnosti o jej pravdivosti, nemožno na jej základe osobu odsúdiť.

Kritika decembrovej novely

Koalícia v decembri presadila novelu, ktorá mala výrazne obmedziť použiteľnosť výpovedí kajúcnikov. Ústavný súd jej účinnosť predbežne pozastavil.

Čentéš považuje novelu za problematickú. Upozorňuje, že by mohla zasiahnuť do už prebiehajúcich konaní a spôsobiť opakovanie dokazovania. Kritizuje aj absenciu prechodných ustanovení.

Písali sme

Ústavný súd pozastavil časť novely o kajúcnikoch. Ich výpovede zatiaľ zostávajú v trestných konaniach použiteľné

Zásadnú výhradu má k tomu, že novela by mohla obmedziť právo obžalovaného vyjadriť sa k obvineniu. „Veď vy nemôžete vylúčiť obžalovaného z toho, že on bude chcieť vypovedať,“ uviedol s odkazom na ústavné právo na obhajobu.

Podľa neho už dnes existujú mechanizmy, ako riešiť nepravdivé výpovede – napríklad trestné činy krivej výpovede či krivého obvinenia. „Prečo v čase, keď máme právne prostriedky, zahlcujeme právny poriadok úpravou, ktorú ja osobne neakceptujem a neakceptuje ju ani väčšina sudcov, prokurátorov a advokátov?“ pýta sa.

(Článok pokračuje pod videom.)

Celý rozhovor s vedúcim Katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského si môžete pozrieť tu.

Zrušenie by oslabilo vyšetrovanie

Premiér Robert Fico pripustil aj možnosť úplného vypustenia inštitútu kajúcnikov. Čentéš s tým zásadne nesúhlasí.

„Ak otázka znie, či by prospelo vypustenie tohto inštitútu, tak nie, neprospelo,“ uviedol. Odkazuje aj na právo poškodených na účinné vyšetrovanie, ktoré zdôrazňuje Ústavný súd aj Európsky súd pre ľudské práva. Bez spolupracujúcich osôb by podľa neho bolo v niektorých prípadoch prakticky nemožné dosiahnuť spravodlivé potrestanie páchateľov.

Úplné zrušenie by podľa neho znamenalo „rezignáciu štátu na plnenie jeho úloh“ a neprospelo by právnemu štátu.

Najčistejšie je počkať na verdikt

Pri otázke ďalšieho postupu Čentéš považuje za právne najčistejšie počkať na definitívne rozhodnutie Ústavného súdu. Ten podľa neho poskytne „záväzné vodítko“ pre budúcu úpravu.

„Nerobme zmeny, pretože čo keď tie zmeny zase skončia na Ústavnom súde?“ uzavrel Čentéš.

Opozícia: Ich zrušenie by oslabilo boj proti mafii

Inštitút tzv. kajúcnika pomáha rozkladať, stíhať, súdiť organizátorov zločineckých štruktúr všade vo svete. Spolupracujúci obvinení sú ľudia, ktorí pomôžu eliminovať násilnú alebo ekonomickú trestnú činnosť, niekedy prerastenú až do najvyšších politických sfér.

Na tlačovej konferencii to uviedol opozičný poslanec parlamentu Jaroslav Spišiak (PS).

Písali sme

Koaličná vojna o kajúcnikov. SNS odkazuje Ficovi a Gašparovi, že už nie sú v opozícii a majú prestať s tlačovkami

„Robert Fico naznačuje, že celý inštitút spolupracujúcich obvinených je v podstate zlý. Tie osoby si vymýšľajú, netreba ich brať do úvahy, netreba im poskytovať benefity. Jednoducho je celý koncept podľa neho zlý, lebo umožňuje, podľa neho, politicky zneužívať trestné právo na politický boj voči opozícii. Pravda je však taká, že to vôbec tak nie je,“ skonštatoval Spišiak. Pripomenul, že v 90. rokoch pomáhali práve kajúcnici rozbiť mafiánske skupiny.

Spišiak poukázal na to, že on v roku 2001, keď bol prvým policajným viceprezidentom, inicioval zavedenie inštitútu do trestného práva. Nakoniec ho tam zakotvili v roku 2005 pri rekodifikácii Trestného poriadku a Trestného zákona. „Neverím tomu, že pán premiér Fico by bol naozaj schopný toto urobiť. Bol by jediný premiér na svete, ktorý by takéto niečo spravil,“ poznamenal poslanec PS.