Zjazd AfD sa kryje s výročím ríšskeho snemu nacistov. Opozícia v tom vidí zámernú hru s temnou minulosťou
Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) čelí ostrej kritike pre výber termínu svojho zjazdu. V durínskej metropole Erfurt sa majú delegáti strany, ktorú úrady označili za preukázateľne pravicovo extrémistickú, stretnúť 4. a 5. júla. Ide presne o storočné výročie ríšskeho zjazdu Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP), ktorý sa konal v neďalekom Weimare.
Kritika zaznela od politikov aj historikov, AfD ju odmieta. Podľa štátnej tajomníčky na nemeckom ministerstve zahraničných vecí Serap Gülerovej si AfD termín a miesto celoštátneho zjazdu zvolila úmyselne.
„Vedome zvolená paralela opäť ukazuje, koho je AfD duchovným dieťaťom,“ povedala pre denník Kölner Stadt-Anzeiger. „AfD presne vie, čo robí,“ dodala politička vládnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU).
Voľba termínu zjazdu je podľa vplyvného sociálneho demokrata Rolfa Mützenicha cielene provokáciou, ktorou chce AfD vyvolať pozornosť. Podľa neho sa tým zaraďuje po bok neslávne známych výrokov niektorých svojich členov.
Spomenul napríklad 84-ročného bývalého predsedu strany Alexandra Gaulanda, ktorý opakovane zľahčoval zločiny nacizmu. Okrem iného uviedol, že diktátor Adolf Hitler a nacisti sú len „vtáčí trus“ na viac než tisícročných úspešných nemeckých dejinách.
Tiene minulosti ožívajú
Kontroverznými výrokmi sa preslávil aj Björn Höcke, kľúčová postava národoveckého krídla strany a spolupredseda jej durínskej organizácie, ktorá má zjazd organizovať. Vzdelaním učiteľ dejepisu bol súdom opakovane potrestaný za použitie nacistického hesla „Všetko pre Nemecko“. V minulosti Höcke napríklad požadoval obrat o 180 stupňov v prístupe k nemeckým dejinám.
Pre tieto i ďalšie výroky členov AfD vyhlásil vlani Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) stranu za preukázateľne pravicovo extrémistickú. AfD sa proti tomu bráni na súde.
Od predčasných parlamentných volieb vo februári minulého roka má AfD druhú najsilnejšiu frakciu v Spolkovom sneme a je najsilnejšou opozičnou stranou. Vo voľbách získala 20,8 percenta hlasov.
AfD kritiku odmieta
Stefan Möller, ktorý vedie stranu v Durínsku spolu s Höckem, kritiku odmietol. „Ten, kto v súvislosti so straníckym zjazdom AfD v Erfurte prirovnáva k straníckemu zjazdu NSDAP vo Weimare spred sto rokov, má zjavne záujem len o násilnú inštrumentalizáciu dejín,“ povedal.
Weimarský zjazd NSDAP sa konal 3. a 4. júla 1926. Bol prvým po obnovení činnosti strany v roku 1925. Podľa nemeckých historikov predstavoval zlom v konsolidácii strany. Nacisti sa následne chopili moci v roku 1933. Hitler sa stal ríšskym kancelárom a v roku 1939 rozpútal druhú svetovú vojnu.
Veľká časť nemeckej verejnosti je voči AfD kritická. Prednedávnom sa konali protesty pred zjazdom jej mládežníckej organizácie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"