Politická dilema v Nemecku. Zákázať stranu AfD? Koaliční partneri sa nevedia zhodnúť, skeptický je aj Merz
Nemecké vládne strany sa „bijú“, či zakázať Alternatívu pre Nemecko (AfD), ktorú civilná kontrarozviedka v máji označila za preukázateľne pravicovo extrémistickú.
Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) sa cez víkend na svojom zjazde uzniesla, že sa bude usilovať o začatie procesu zákazu strany. Politici konzervatívnej únie CDU/CSU vrátane ministra vnútra Alexandra Dobrindta sú k tomu však naďalej skeptickí.
SPD na víkendovom zjazde prijala uznesenie, ktorým podporila ďalšie kroky na zistenie toho, či sú ciele AfD v rozpore s nemeckou ústavou.
Žiadosť o zákaz strany môže v Nemecku podať vláda, Spolkový snem alebo Spolková rada, ktorá zastupuje záujmy jednotlivých spolkových krajín. Rozhoduje o nej Spolkový ústavný súd, ktorý sa zaoberá tým, či strana vystupuje „agresívne bojovným" spôsobom proti ústave.
Koaliční partneri sa nevedia zhodnúť
Hoci je SPD vládnou stranou, jej koaličný partner - konzervatívna únia CDU/CSU, je však k zákazu AfD dlhodobo skeptická. Podľa konzervatívcov zákaz nie je správnym riešením. Bojovať s extrémistickou stranou by sa podľa nich malo politickými prostriedkami, najmä riešením problémov, kvôli ktorým ľudia AfD volia.
Minister vnútra Dobrindt (CSU) v reakcii na uznesenie SPD zopakoval, že je k zákazu strany skeptický. Pridala sa nemu aj predsedníčka Spolkového snemu Júlia Klöcknerová (CDU). Podľa nej je potrebné, aby ten, kto podá žiadosť o zákaz strany, „si bol úplne istý, že sa to podarí, pretože inak dosiahne pravý opak".
Pochybnosti o snahách zakázať AfD dlhodobo vyjadruje aj kancelár Friedrich Merz.
Preukázateľne extrémistická
Spolkový úrad pre ochranu ústavy (BfV), ktorý má právomoci civilnej kontrarozviedky, v máji označil AfD za preukázateľne pravicovo extrémistickú. Strana to odmieta a obrátila sa kvôli tomu na súd.
BfV potom uviedol, že do vynesenia verdiktu nebude AfD za preukázateľne pravicovo extrémistickú označovať a naďalej ju povedie ako podozrivú z krajne pravicových aktivít. Pri podobnom procese v minulosti dali súdy nakoniec civilnej kontrarozviedke za pravdu.
Vo februárových predčasných parlamentných voľbách získala AfD viac ako pätinu hlasov a teraz je najsilnejšou opozičnou stranou v Spolkovom sneme. V prieskumoch z posledných týždňov dosahuje 23 až 24 percent.
Sociálni demokrati sa na víkendovom zjazde okrem iného uzniesli, že budú usilovať o to, aby sa k nim vrátili voliči, ktorí v uplynulých voľbách namiesto SPD dali hlas AfD. SPD dostala vo februári 16,4 percenta hlasov.
V dejinách zakázali len dve strany
V dejinách spolkovej republiky boli zakázané len dve strany, obe v 50. rokoch. V roku 1952 Ústavný súd zakázal Socialistickú ríšsku stranu (SRP), ktorá sa sama považovala za nástupkyňu nacistickej strany NSDAP.
V roku 1956 potom bola zakázaná Komunistická strana Nemecka (KPD). V roku 2003 a 2017 zlyhali pokusy o zákaz neonacistickej Národnodemokratickej strany Nemecka (NPD).
Vlani v januári strana NPD, ktorá medzičasom zmenila názov na Die Heimat (Vlasť), prišla po rozhodnutí Ústavného súdu o možnosť dostávať štátnu finančnú podporu. Strana však vzhľadom na slabé volebné výsledky už od roku 2021 žiadne peniaze od štátu nepoberala.
Nemecká kontrarozviedka v máji označila AfD za pravicovo extrémistickú. Tvrdí, že ohrozuje demokraciu a šíri nenávisť voči cudzincom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"