Romantika s chatbotom už nie je raritou ani výstrelkom. Umelá inteligencia však nedokáže milovať ako človek - zatiaľ

Podľa BBC dnes milióny ľudí používajú aplikácie typu Replika, ktoré ponúkajú „AI spoločníkov“. Štúdia z roku 2024 naznačuje, že približne 40 percent používateľov tejto platformy považuje svoj vzťah s chatbotom za romantický. Médiá zaznamenali aj extrémnejšie prípady. Napríklad muža z Kanady, ktorý požiadal o ruku digitálny avatar.

Psychologický mechanizmus je pritom pomerne jednoduchý. Jazykové modely dokážu reagovať empaticky, napodobňovať záujem a vytvárať ilúziu porozumenia. „V súčasnosti veľa chatbotov predstiera, že sú ľuďmi. Je to stratégia na zvýšenie zapojenia používateľov a dôvery,“ povedala pre BBC Renwen Zhang z Národnej univerzity v Singapure, ktorá skúma vzťahy medzi ľuďmi a AI.

Zhang analyzovala tisíce konverzácií medzi používateľmi a ich digitálnymi partnermi. Zistila, že ľudia si k nim vytvárajú silné citové väzby, no zároveň prežívajú frustráciu či sklamanie, keď systém zlyhá alebo reaguje nelogicky. Také momenty podľa nej pripomínajú, že na druhej strane nie je vedomá bytosť, ale algoritmus.

Môže stroj niečo cítiť?

Kľúčová otázka znie, či by umelá inteligencia mohla niekedy city aj skutočne prežívať. Väčšina odborníkov je dnes skeptická. Ako pripomína stanica, láska u ľudí nie je len jazykový prejav, ale komplex biologických a neurologických procesov. Aktivujú sa konkrétne oblasti mozgu, zohrávajú úlohu hormóny ako dopamín či oxytocín a zásadná je subjektívna skúsenosť – vedomie.

Čítajte viac

Mladí hľadajú útechu u umelej inteligencie a čelia tlaku na výkon. Odborníci varujú pred nebezpečnou ilúziou bezpečia

„Nikto nemá ani potuchy, ako získať konkrétnu vedomú skúsenosť z AI,“ uviedol pre BBC kognitívny vedec Donald Hoffman z Kalifornskej univerzity.

Filozof Neil McArthur z Univerzity v Manitobe dodal, že ľudská láska má silnú fyziologickú dimenziu. Tento telesný rozmer je niečo, čo dnešné softvérové systémy jednoducho nemajú.

V budúcnosti to môže byť inak

Diskusia sa však nekončí jednoznačným „nie“. Niektorí filozofi a výskumníci pripúšťajú, že budúce generácie umelej inteligencie by mohli napodobniť viac než len jazykový prejav emócií.

Stanica cituje filozofa Patricka Butlina z Oxfordskej univerzity, podľa ktorého je teoreticky možné vytvoriť systém, ktorý by spĺňal viaceré kritériá vedomia. Spolu s kolegami identifikoval vlastnosti, ktoré by vývojári mohli skúsiť implementovať.

„Myslím si, že existuje realistická možnosť, že ak by sa niekto dostatočne motivovaný a dobre financovaný rozhodol vybudovať vedomý systém, mohlo by sa to podariť,“ uviedol.

Písali sme

Umelá inteligencia otriasa prieskumami verejnej mienky. Odborníci riešia, či sú ešte vôbec spoľahlivé

To však automaticky neznamená, že by takýto systém „miloval“ rovnako ako človek. Aj v optimistickom scenári by išlo o inú kvalitu prežívania, ak by vôbec nejaké existovalo. Niektorí vedci uvažujú o tzv. neuromorfickom počítaní, ktoré napodobňuje štruktúru ľudského mozgu. Teoreticky by mohlo umožniť vyššiu mieru prepojenosti jednotlivých častí systému, čo je podľa niektorých teórií základ vedomia.

Aj keby však stroje dokázali vytvoriť niečo, čo by sme boli ochotní nazvať „emóciou“, hoci len v úvodzovkách, stále by išlo o fenomén zásadne odlišný od ľudskej skúsenosti.

McArthur naznačil, že AI by možno mohla prejsť určitými kognitívnymi procesmi pripomínajúcimi pripútanosť či lojalitu, no nešlo by o lásku v biologickom a existenciálnom zmysle.

Únik pred komplikovanosťou

Fenomén AI partnerov zároveň otvára širšiu spoločenskú otázku. Chatboty sú často nastavené tak, aby používateľovi neprotirečili a poskytovali mu emocionálnu podporu bez konfliktu. To môže byť príťažlivé najmä pre ľudí, ktorí zažili odmietnutie alebo náročné vzťahy.

Písali sme

Sociálna sieť bez ľudí. Internet fascinovane sleduje platformu, kde AI boti diskutujú o viere, vedomí a budúcnosti sveta

Zhang však upozorňuje, že dlhodobé uprednostňovanie „bezpečnej“ digitálnej intimity môže oslabiť schopnosť budovať a udržiavať reálne medziľudské vzťahy. Skutočný partner totiž neprichádza s prednastavenou ochotou súhlasiť so všetkým.

Otázka tak zatiaľ zostáva otvorená. Aj keby raz stroje dokázali splniť kritériá vedomia, ich „láska“ by bola nevyhnutne odlišná od tej našej.

Dovtedy platí jednoduchý fakt. Ak sa dnes niekto zamiluje do umelej inteligencie, city prežíva len jedna strana. Druhá iba odpovedá tak, ako ju to naučili dáta.

O téme mladých a ich čoraz častejšiemu úniku k AI sme sa rozprávali aj s komisárom pre deti Jozefom Mikloškom: