Umelá inteligencia otriasa prieskumami verejnej mienky. Odborníci riešia, či sú ešte vôbec spoľahlivé
Umelá inteligencia začína výrazne zasahovať do prieskumov verejnej mienky a narúšať dlhoročné predstavy o tom, ako spoľahlivo dokážu zachytiť nálady spoločnosti. Podľa analýzy, ktorú uverejnil britský denník Financial Times (FT), sa rysuje zásadná zmena. Moderné generatívne modely sú už také vyspelé, že dokážu prejsť cez väčšinu kontrol navrhnutých na odhaľovanie robotických účastníkov ankiet.
Ako upozorňuje FT, prieskumné agentúry už roky zápasia s tým, že online dotazníky priťahujú rýchlych a často fiktívnych respondentov. Technologický vývoj však problém dramaticky prehĺbil.
Výskumník Sean J. Westwood z Dartmouth College podľa denníka preukázal, že autonómni agenti za použitia umelej inteligencie dokážu nielen generovať realistické odpovede v mene nereálnych ľudí, ale aj bez problémov prejsť cez takmer všetky ochranné mechanizmy, od časových limitov cez kontrolné otázky až po známu Captchu.
„Veľké jazykové modely dokážu bez zaváhania vyriešiť testy, ktoré mali odhaliť počítač,“ citoval Westwooda FT. Jeho experimenty ukázali, že až 99,8 percenta overovacích metód bolo pri AI neúčinných.
Výsledkom je, že online prieskumy sa môžu stať miestom, kde sa umelo vytvára ilúzia názorov a nálad v spoločnosti. Denník varuje, že sofistikované AI siete by potenciálne mohli systematicky ovplyvňovať výsledky tak, aby vytvárali dojem konsenzu tam, kde reálne nie je. Tento vývoj by mohol negatívne ovplyvniť napríklad aj prieskumy volebných preferencií, ktoré sú na Slovensku mimoriadne populárne.
Tradičné metódy sa vracajú, ale za vysokú cenu
Podľa FT sa časť prieskumných agentúr v súčasnom stave prikláňa k prísnejšiemu overovaniu totožnosti respondentov. Tento krok však otvára vážne dilemy, od zásahu do súkromia až po riziko, že ľudia pri citlivých otázkach budú odpovedať menej úprimne bez záruky anonymity.
Prvý globálny prieskum so slovenskými dátami ukázal tvrdú realitu: Každá desiata žena sa cíti byť obeťou násilia
Denník preto uvádza, že „dňom lacných online prieskumov môže odzvoniť“, ak chcú agentúry zachovať dôveryhodnosť. Návrat k tradičným metódam, teda náhodnému výberu domácností, telefonickým rozhovorom či panelom budovaným dlhodobo, by však výrazne predražil celé odvetvie.
FT zároveň opisuje paradox. Hoci AI komplikuje prácu výskumníkom, zároveň im otvára nové možnosti. V praxi sa čoraz viac experimentuje so „syntetickými respondentmi“, teda modelmi umelej inteligencie, ktoré sú trénované na reálnych dátach a napodobňujú správanie určitej časti populácie.
Elisabeth Costa z britskej organizácie Behavioural Insights Team vysvetlila pre FT, že ide o nástroj vhodný na rýchle testovanie hypotéz. Má však aj mínusy.
„Jednou z krás ľudskej interakcie je, že nás vie prekvapiť. To sa od syntetického účastníka očakávať nedá,“ uviedla Costa pre denník.
Výskum Jamieho Cummingsa z Univerzity v Berne zas zistil, že syntetické vzorky sa dajú veľmi ľahko „ohýbať“ podľa potrieb analytika. Pri rôznych nastaveniach totiž vedia produkovať diametrálne odlišné výsledky, a teda aj zavádzať.
Kde môže AI pomôcť už dnes?
V iných oblastiach však AI umožňuje prieskumným agentúram pracovať efektívnejšie. Podľa FT dokážu modely analyzovať tisíce strán rozhovorov či verejných pripomienok a vybrať z nich hlavné témy v priebehu jediného dňa. Kedysi na to boli potrebné celé tímy a týždne práce.
Nesprávne dátumy, staré informácie a vymyslené udalosti. AI vo veľkom zlyháva pri spravodajských otázkach
Táto výhoda má však aj svoju tienistú stránku. Ak AI zrýchľuje analýzu, zrýchľuje aj tvorbu odpovedí. A verejné inštitúcie sa môžu čoskoro ocitnúť pod náporom tisícov textov generovaných samotnou umelou inteligenciou.
FT konštatuje, že prieskumné odvetvie vstupuje do éry, v ktorej prestáva byť isté, či každý vyplnený dotazník pochádza od človeka a či každý výsledok odzrkadľuje realitu.
Kľúčová otázka znie, či firmy, vlády a výskumníci budú ochotní zaplatiť za pomalšie, no overené metódy zbierania dát, alebo sa nechajú zlákať rýchlymi syntetickými respondentmi, ktorí síce odpovedajú okamžite, no môžu viesť k fatálnym omylom.