Po tisícoch obetí a krvavých zásahoch sa iránsky prezident Pezeškiján ospravedlnil. Vinu odmieta
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján sa v stredu (11. februára) ospravedlnil „všetkým, ktorých zasiahli“ celoštátne protesty a následné krvavé zásahy voči nim.
Pezeškiján v prejave pri príležitosti 47. výročia islamskej revolúcie z roku 1979 tiež odsúdil bližšie nešpecifikovanú „západnú propagandu“, ktorá protesty sprevádzala.
Iránsky prezident dodal, že si uvedomuje „veľký smútok“, ktorý ľudia pociťovali počas protestov a represií, avšak bez toho, aby priamo uznal úlohu iránskych bezpečnostných síl v krviprelievaní.
„Hanbíme sa pred ľuďmi a sme povinní pomôcť všetkým, ktorí v týchto incidentoch utrpeli zranenia,“ povedal Pezeškiján. „Nechceme konfrontáciu s ľuďmi,“ dodal.
Priebeh a bilancia nepokojov
Protesty proti rastúcim životným nákladom vypukli v Iráne koncom decembra 2025 a postupne sa rozšírili po celej krajine. Vyvrcholili 8. a 9. januára.
Iránsky prezident otvorene obvinil USA, Izrael a Európu z rozvratu štátu. Tvrdí, že protesty boli cielene podnecované
Teherán priznal, že počas nepokojov prišlo o život viac než 3000 ľudí vrátane príslušníkov bezpečnostných síl. Zodpovednosť za násilie pripísal „teroristom“. Ľudskoprávne organizácie však odhadujú, že obetí bolo o niekoľko tisíc viac.
Iránske úrady tvrdia, že protesty sa začali ako pokojné zhromaždenia, no neskôr sa zmenili na nepokoje podnecované zahraničím, sprevádzané zabíjaním a vandalizmom.
(Článok pokračuje pod videom.)
Viac k protirežimným protestom aj v reportáži z 9. januára.
Jadrový program a rozhovory s USA
Iránsky prezident tiež trval na tom, že jeho krajina sa „neusiluje o jadrové zbrane“ a je pripravená na inšpekcie, aby dokázala, že jej jadrový program je mierový.
Spojené štáty a Irán vedú od minulého piatka opäť rozhovory zamerané na jadrový program Teheránu, ktoré prerušili po 12-dňovej izraelsko-iránskej vojne z vlaňajšieho júna. Trump neskôr nariadil posilniť vojenskú prítomnosť USA v oblasti Perzského zálivu.
Zatiaľ nie je jasné, či bude možné jadrovú dohodu dosiahnuť, píše AP. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) už niekoľko mesiacov nie je schopná vykonávať inšpekciu a overovať jadrové zásoby Iránu.