Irán počíta tisíce obetí. Potvrdených je vyše 6-tisíc mŕtvych, skutočné čísla sú však podľa médií omnoho vyššie
Pri protivládnych protestoch, ktoré vypukli v Iráne koncom decembra, zomrelo podľa ľudskoprávnych aktivistov najmenej 6159 ľudí, uviedla agentúra AP. Medzitým sa kurz iránskej meny prepadol na rekordných zhruba 1,5 milióna rialov za dolár. Irán v utorok (27. 1.) varoval Európu pred „ničivými dôsledkami“, ak by Európska únia zaradila iránske revolučné gardy na zoznam teroristických organizácií.
Americký prezident zároveň Iránu pohrozil vojenským zásahom a v pondelok vyslal do oblasti juhozápadnej Ázie lietadlovú loď USS Abraham Lincoln a niekoľko torpédoborcov s riadenými strelami.
Protivládne demonštrácie a Trumpove vyhrážky
Napätie medzi Iránom a Spojenými štátmi silnie od chvíle, keď v tejto islamskej republike prepukli koncom decembra protesty pre nespokojnosť občanov s prudkým poklesom meny. Tie však rýchlo prerástli do protivládnej demonštrácie, ktorej režim brutálne potlačil. Kvôli štátnemu blokovaniu prístupu k internetu sú počty obetí zabitých pri demonštráciách stále neisté.
Iránska mimovládna organizácia na ochranu ľudských práv HRANA dnes podľa AP uviedla, že potvrdených obetí je 6159 a zároveň preveruje ďalších viac ako 17-tisíc prípadov. List The Guardian na základe lekárskych správ z miesta odhaduje, že skutočný počet mŕtvych by mohol presiahnuť 33-tisíc.
Americký prezident Donald Trump iránskemu vedeniu počas protivládnych demonštrácií niekoľkokrát pohrozil americkou intervenciou, ak bude zabíjať či popravovať demonštrantov. Iránska vláda na Trumpove výroky reagovala minulý týždeň aj varovaním, že islamská republika v prípade napadnutia odpovie všetkými dostupnými prostriedkami.
Hrozí vojna na Blízkom východe? Vodca Hizballáhu varuje pred odvetou, ak USA zaútočia na Irán
Obavy z „totálnej vojny“
Tlak na iránsku ekonomiku však môže podľa AP vyvolať nové nepokoje, pretože základný tovar začína byť pre obyvateľov čoraz menej dostupný, čo by sa ešte zhoršilo, ak by sa Trump rozhodol zaútočiť.
Presun americkej lietadlovej lode, ktorá sa od utorkového večera nachádza v Arabskom mori, zvyšuje možnosť amerického zásahu. Jej poloha umožňuje Spojeným štátom zasiahnuť Irán napriek varovaniu arabských štátov Perzského zálivu, že sa chcú vyhnúť akémukoľvek útoku. Ropná monarchia Arabského polostrova hostí na svojom území tisíce amerických vojakov.
„Ak by lietadlová loď urobila chybu a vplávala do iránskych teritoriálnych vôd, stala by sa terčom útoku,“ pohrozil v utorok podľa iránskeho denníka Hamshahri hovorca iránskych revolučných gárd Alí Mohammad Naíní.
Reagoval aj Izrael
Na situáciu tento týždeň reagovali tiež dve Teheránom podporované milície, ktoré prejavili ochotu Irán podporiť. Jemenské povstalecké hnutie húsíov v pondelok naznačilo, že je pripravené obnoviť útoky na lodnú dopravu v Červenom mori. Ozvala sa tiež iracká milícia Katáib Hizballáh, ktorá pohrozila, že akýkoľvek útok proti Iránu by spôsobil „totálnu vojnu“ v regióne.
Do ostrej rétoriky sa zapojil tiež Izrael. Jeho premiér Benjamin Netanjahu v utorok pohrozil, že udrie na Irán s „nebývalou silou“, ak Teherán urobí „chybu“ a zaútočí na Izrael, uviedla AFP.
Taliansky minister zahraničia Antonio Tajani v pondelok vyzval Európsku úniu, aby zaradila iránske revolučné gardy na zoznam teroristických organizácií. Iránske ministerstvo zahraničia vyzvalo dnes Taliansko, aby „prehodnotilo svoj chybný postoj k Iránu“, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na iránske štátne médiá.