Zapácha ako zhnitá cibuľa a ľudia sa ho nevedia nabažiť. „Najsmradľavejšie ovocie na svete“ sa napriek tomu kopí v skladoch
Malajzijskí pestovatelia durianu - exotického druhu ovocia z juhovýchodnej Ázie - zažívajú prudký obrat. Ovocie, ktoré im ešte pred pár rokmi prinášalo rekordné zisky vďaka masívnemu dopytu z Číny, sa dnes hromadí na farmách a ceny padajú na najnižšie úrovne za poslednú dekádu.
O zmene trendu píše denník The New York Times, podľa ktorého stojí za krízou posun v preferenciách čínskych spotrebiteľov aj oneskorené dôsledky investičného boomu.
Ešte v roku 2018 sa Liew Jia Soon rozhodol vrátiť zo zahraničia domov do Malajzie. Čínsky trh bol v tom čase hladný po duriane, ikonickom ovocí juhovýchodnej Ázie. Jeho vôňa je opisovaná ako silná, niekedy prirovnávaná k zhnitej cibuli, syru alebo splodinám. Dužina má krémovú konzistenciu pripomínajúcu puding, chuť je sladká, pripomínajúca mandle alebo vanilkový krém. Často je prezývané aj „najsmradľavejšie ovocie na svete“.
Liewova rodinná farma severne od Kuala Lumpuru sľubovala mimoriadne výnosy. O osem rokov neskôr je situácia opačná. Farma sa síce rozšírila na dvojnásobok pôvodnej rozlohy, no zisky sa vytratili.
„Farmári zaznamenali počas tejto sezóny pokles ziskov o 60 percent,“ povedal Liew Jia Soon, keď v januári sledoval stovky nepredaných plodov zhromaždených v zbernom centre v oblasti Raub.
Chutí im natoľko, že ho pestujú sami
Ako informoval denník, problémom nie je pokles záujmu Číny o durian ako taký, ale zmena požiadaviek. Čínski kupci dnes čoraz viac preferujú čerstvé ovocie, zatiaľ čo Malajzia bola dlhé roky orientovaná najmä na vývoz mrazených durianov.
Tento posun podľa odborníkov narušil celý dodávateľský reťazec. „Potrebujeme prispôsobiť exportný systém tak, aby zvládal prepravu čerstvých durianov,“ uviedol pre NYT Eric Chan, prezident Združenia výrobcov durianu v Malajzii. Poukázal pritom na obmedzený počet leteckých spojení, ktoré umožňujú rýchlu prepravu čerstvého ovocia do Číny. „Mám obavy,“ dodal.
Výsledkom je prebytok produkcie na domácom trhu. V Malajzii sa už hovorí o „durianovej cunami“. Ceny v decembri klesli na približne 10 malajzijských ringgitov za kilogram (v prepočte zhruba 2 eurá), čo je zlomok toho, čo pestovatelia inkasovali v čase vrcholu exportného boomu.
Krízu prehlbuje aj samotná povaha durianového pestovania. Nové stromy začínajú rodiť až po piatich až desiatich rokoch, čo znamená, že dnešná nadprodukcia je dôsledkom rozhodnutí prijatých ešte v čase prudkého rastu dopytu.
Podľa údajov, ktoré cituje NYT, sa výmera durianových plantáží v Malajzii medzi rokmi 2016 a 2024 zvýšila zo zhruba 163-tisíc na viac ako 227-tisíc akrov a produkcia sa takmer zdvojnásobila na viac než 568-tisíc ton. Práve tieto investície dnes tlačia trh nadol.
Situáciu zhoršuje aj slabší hospodársky rast v Číne a silnejúca konkurencia zo susedných krajín, ako sú Thajsko, Vietnam či Indonézia.
Ken Tan, majiteľ plantáže Durianhill v štáte Penang, pre NYT uviedol, že jeho exporty do Číny klesli medziročne o 40 percent. Podľa Sama Tana, prezidenta Združenia malajzijských exportérov durianu, sa podobný vývoj čoskoro dotkne aj Thajska počas jeho hlavnej sezóny.
Domáci sa tešia
Pre domácich spotrebiteľov je však kolaps cien dobrou správou. V nočných trhoch v okolí Kuala Lumpuru sa duriany predávajú za zlomok niekdajších cien a dopyt miestnych obyvateľov rastie.
Vláda sa zároveň snaží farmárom pomôcť výkupom časti prebytočnej úrody a zároveň hovorí o potrebe presunúť sa od masovej produkcie k prezentácii malajzijského durianu ako prémiového produktu.
Minister poľnohospodárstva Mohamad Sabu označil súčasný stav za dočasný. „Stále verím, že durian bude pre Malajziu ekonomickým prínosom,“ povedal v rozhovore, ktorý cituje NYT, a dodal, že kľúčovým testom bude nasledujúca hlavná sezóna v júni.
Regionálni producenti však zostávajú skeptickí. Sledujú, ako sa Čína snaží rozbehnúť vlastnú produkciu durianu v rámci snahy o takzvanú „durianovú sebestačnosť“. Ak sa zároveň naplnia prognózy ďalšieho rastu produkcie v Malajzii, môže sa podľa pestovateľov stať dnešná kríza len predzvesťou hlbších problémov.
Za ovocinárskou zaujímavosťou však netreba ísť až do Malajzie. Manželia z obce Zabudišová obnovili viac ako storočnú sušiareň ovocia, ktorá je posledná svojho druhu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"