Poľský obranný zázrak naráža na limity. Ruské hrozby sa menia rýchlejšie než miliardové zbrojné plány Varšavy

Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa viaceré európske krajiny zhodli na tom, že chcú nasledovať poľský model obrany.

Vlády začali výrazne zvyšovať vojenské výdavky, priemysel preorientovali na výrobu zbraní a armádnej techniky a členské štáty NATO v Európe sa pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa zaviazali vynakladať na obranu, bezpečnosť a súvisiacu infraštruktúru päť percent hrubého domáceho produktu.

Kým niektoré krajiny mali problém splniť už skorší cieľ NATO vo výške dvoch percent HDP, Poľsko vlani dosiahlo výdavky na úrovni 4,7 percenta, čo je najviac v rámci Aliancie. Ide pritom o piatu najľudnatejšiu krajinu Európskej únie a šiestu najväčšiu ekonomiku bloku, ktorá má zároveň najväčšiu stojacu armádu v EÚ.

Čítajte viac

Poľsko urýchľuje budovanie protidronového systému. Prvé časti majú fungovať do pol roka

Z čisto kvantitatívneho pohľadu sa Poľsko javí ako štát, ktorý je na súčasné bezpečnostné hrozby pripravený. Otázkou však zostáva, či je pripravené správnym spôsobom. Bezpečnostné prostredie sa totiž mení rýchlejšie než obranné stratégie jednotlivých krajín, všíma si The Washington Post.

Lacné drony podviedli drahé systémy

Ruské narušenia poľského vzdušného priestoru pomocou dronov, ako aj sabotáž kľúčovej železničnej trate, poukázali na limity klasickej konvenčnej armády, ktorú Poľsko v posledných rokoch intenzívne budovalo. Krajina sa síce stala európskym príkladom militarizácie, no nie je isté, či ide o militarizáciu zodpovedajúcu novej forme hybridnej vojny.

„Pripravovali sme sa na konvenčný typ konfliktu,“ uviedol poľský štátny tajomník ministerstva obrany Pawel Zalewski. Podľa neho sa však ukázalo, že lacnejšie prostriedky, najmä drony, dokážu na bojisku priniesť výrazné taktické výhody aj v porovnaní s drahými zbraňovými systémami.

Na obmedzenia európskych obranných kapacít upozornil aj generálny tajomník NATO Mark Rutte. V prejave v Európskom parlamente odmietol predstavu, že by Európa dokázala zabezpečiť svoju obranu bez Spojených štátov. Podľa neho je to prakticky nemožné, najmä bez amerického jadrového odstrašujúceho potenciálu.

Rutte zdôraznil, že ani päť percent HDP by na samostatnú európsku obranu nestačilo. Európa by musela investovať ešte výrazne viac a vybudovať vlastné jadrové kapacity, čo by znamenalo náklady v stovkách miliárd eur. Takýto scenár by podľa neho oslabil bezpečnostné garancie, ktoré dnes poskytuje americký jadrový dáždnik.

(Článok pokračuje pod videom.)

Reportáž z novembra 2025 o útoku na poľskú železnicu.

Vyslať zakaždým stíhačku? Neefektívne

Európske štáty sa tak ocitajú medzi dvoma pólmi – nemajú k dispozícii ani najsilnejšie strategické zbrane, ani dostatočne rozvinuté moderné technológie, ako sú systémy na boj proti dronom. Odborníci upozorňujú, že nasadzovanie stíhačiek proti lacným bezpilotným prostriedkom je neudržateľné riešenie, ak krajina nemá vybudované vrstvené systémy protivzdušnej obrany.

Za významný varovný signál sa považuje incident zo septembra, keď do poľského vzdušného priestoru v noci preniklo približne 20 ruských dronov. Poľské a aliančné sily niektoré z nich zostrelili, pričom politickí lídri a analytici to označili za test obranyschopnosti NATO zo strany Moskvy. Odvtedy Poľsko opakovane vysielalo stíhacie lietadlá v reakcii na ruské raketové a dronové útoky na Ukrajinu v blízkosti hraníc.

(Článok pokračuje pod anketou.)

V novembri došlo aj k výbuchu na železničnej trati využívanej na prepravu pomoci pre Ukrajinu. Premiér Donald Tusk hovoril o bezprecedentnom sabotážnom čine, pričom minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski incident označil za akt štátneho terorizmu zo strany Ruska. Paralelne sa na poľských sociálnych sieťach šírili dezinformácie, ktoré sa snažili presvedčiť verejnosť, že za drony zodpovedá Ukrajina. Podľa expertov išlo o aktivitu ruských účtov a botov.

Poľsko v reakcii začalo urýchlene posilňovať obranu proti hybridným hrozbám. Podľa Zalewského sa po septembrových incidentoch ukázalo, že nízka vrstva protivzdušnej obrany, zameraná na drony, si vyžaduje rýchly rozvoj. Časť odborníkov však spochybňuje, či sú prijímané opatrenia dostatočné.

Čítajte viac

Ruské sabotáže mierili na lietadlá do USA, výbuchy mali nastať vo vzduchu. Európa rieši novú fázu hybridnej vojny

Bývalý štátny tajomník rezortu obrany a exveľvyslanec pri NATO Tomasz Szatkowski varuje, že reakcia súčasnej vlády pôsobí improvizovane. Podľa neho je potrebné komplexnejšie strategické plánovanie na najvyššej úrovni, hoci základný smer obrany považuje za správny.

Poľsko sa poučilo z minulosti

Poľský obranný postoj má podľa analytikov hlboké historické korene. Krajina sa po stáročia nachádzala medzi veľmocami, ktoré ju opakovane vymazali z mapy. Po páde komunizmu v roku 1989 sa Varšava zamerala na to, aby sa podobná situácia neopakovala.

Medzi rokmi 2014 a 2025 Poľsko približne zdvojnásobilo počet vojakov a strojnásobilo vojenské výdavky. Spočiatku však podľa poľských predstaviteľov chýbala podobná zhoda vnímania hrozieb aj u spojencov. Zmena prišla po anexii Krymu v roku 2014 a najmä po plnohodnotnej invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022, keď sa zároveň začali objavovať pochybnosti o dlhodobej ochote USA garantovať európsku bezpečnosť.

Chránia nás Američania. Ale dokedy?

Práve závislosť Poľska od transatlantických vzťahov dnes vytvára dilemu. Bezpečnostná politika krajiny bola dlhodobo postavená na úzkej spolupráci so Spojenými štátmi, ktoré mnohí Poliaci považujú za hlavného garanta svojej bezpečnosti. Nie je však isté, do akej miery budú USA ochotné túto úlohu plniť aj v budúcnosti.

Čítajte viac

Poľsko spúšťa operáciu Horyzont. Krajina nasadí tisíce vojakov na ochranu kritickej infraštruktúry, uviedol šéf obrany

V Poľsku vyvolalo znepokojenie aj rozhodnutie americkej armády stiahnuť časť personálu a techniky z letiska pri Rzeszówe, ktoré od roku 2022 slúžilo ako hlavný logistický uzol pre pomoc Ukrajine. Počet amerických vojakov v krajine sa znížil z približne 10-tisíc na 8 500.

Ďalší rozruch vyvolala nová americká bezpečnostná stratégia zverejnená v decembri, ktorá znížila dôraz na ruskú hrozbu a viac sa zamerala na migráciu a civilizačné riziká pre Európu. Zalewski síce zdôraznil, že dokument napriek rozdielom potvrdzuje americký záujem o európsku stabilitu, no zároveň označil Rusko za najväčšiu a existenčnú bezpečnostnú hrozbu pre kontinent.

Podľa expertov bude musieť Poľsko na jej zvládnutie nielen prehodnotiť stratégiu, ale aj zmeniť štruktúru výdavkov. Krajina je výrazne viazaná na staršie zbraňové systémy, ktoré pohlcujú veľkú časť rozpočtu. Kľúčovou otázkou zostáva, ako popri nich investovať do flexibilných a moderných technológií, najmä bezpilotných systémov.