Ruské sabotáže mierili na lietadlá do USA, výbuchy mali nastať vo vzduchu. Európa rieši novú fázu hybridnej vojny

Varovným signálom boli výbuchy balíkov v logistických centrách v Británii, Poľsku a Nemecku. Zásielky patrili spoločnosti DHL a explodovali ešte na zemi. Podľa bezpečnostných zdrojov citovaných FT bola ich sila taká, že ak by detonovali počas letu, mohli by spôsobiť pád lietadla. Vyšetrovanie následne odhalilo skupinu sabotérov riadených z Ruska, ktorí mali k dispozícii ďalších šesť kilogramov výbušnín. To im dávalo kapacitu pre „ďalšiu fázu plánu“, ktorou mali byť útoky na lety do USA.

Podľa bezpečnostných predstaviteľov, ktorých cituje FT, by takýto scenár znamenal „najväčšie narušenie leteckej dopravy od útokov z 11. septembra 2001“.

Od „špendlíkových vpichov“ k ohrozeniu životov

Európske spravodajské služby dlhodobo čelili menším incidentom, ktoré boli často opisované ako izolované alebo nízkoúrovňové provokácie. Podľa analytikov však dnes už ide o systematickú a koordinovanú kampaň. „To, čo verejnosť vidí, je len špička ľadovca,“ povedal pre FT expert na Rusko z think-tanku Chatham House Keir Giles.

Zatiaľ čo ešte pred rokom sa podobné akcie označovali za „pin-prick attacks“, teda drobné vpichy, dnes ich viaceré krajiny vnímajú ako vážnu hrozbu pre civilné obyvateľstvo. Najmä Poľsko podľa FT otvorene hovorí o tom, že riziko zo strany Ruska je porovnateľné s islamistickým terorizmom, ktorý dominoval bezpečnostným debatám v Európe po roku 2001.

Čítajte viac

Sabotáže ako zbraň hybridnej vojny. Rusko sa podľa AP snaží vyčerpať bezpečnostné kapacity Európy

Spravodajské služby podľa FT prekazili plány na vykoľajenie vlakov, zapálenie nákupných centier, poškodenie vodných diel či otravu zdrojov pitnej vody. Mnohé ďalšie prípady pritom zrejme zostali neverejné.

Jedným z najvážnejších incidentov bol útok na železničnú trať medzi Varšavou a Lublinom. Výbušnina umiestnená na koľajniciach mala spôsobiť vykoľajenie vlaku s cieľom vyvolať masové obete. Katastrofe zabránil len rýchly zásah rušňovodiča, ktorý vlak včas zastavil.

Poľský premiér Donald Tusk označil incident za „bezprecedentný akt sabotáže“. Podľa FT tento prípad odhalil zásadný problém: štáty síce dokážu útoky vyšetrovať, no často nemajú jasnú odpoveď na otázku, ako by reagovali, keby došlo k veľkému počtu obetí.

Ekonomika ruských sabotérov

Vyšetrovania ukazujú, že Rusko čoraz častejšie využíva tzv. gig ekonomiku v oblasti špionáže. Nejde o klasických agentov, ale o mladých mužov verbovaných cez aplikácie ako Telegram. Často nemajú žiadne väzby na Rusko, sú motivovaní peniazmi a podľa bezpečnostných zdrojov sú úplne nahraditeľní.

V poľskom prípade boli ako páchatelia identifikovaní dvaja ukrajinskí občania, ktorým sa podarilo uniknúť. Ďalší spolupracovníci boli síce zadržaní, no pre nedostatok dôkazov ich súd prepustil. Podľa FT vyšetrovatelia veria, že operáciu financoval sprostredkovateľ napojený na ruskú tajnú službu FSB, ktorý vyplácal odmeny v kryptomenách.

Čítajte viac

Poľsko pozná mená „teroristov“ zo sabotáže trate aj ich väzby na ruskú rozviedku. Nečaká vydanie z Bieloruska

Podobný model sa objavil aj v Británii. FT pripomína prípad podpaľačského útoku na sklad v Londýne, za ktorý boli odsúdení mladí Briti riadení prostredníctvom osoby napojenej na ruskú Wagnerovu skupinu.

NATO hovorí o tvrdšej reakcii

Rastúci počet incidentov vyvoláva diskusiu o tom, kde je hranica medzi hybridnou vojnou a otvoreným konfliktom. Predseda vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone pre FT uviedol, že Aliancia zvažuje „oveľa razantnejšie reakcie“ na ruské tajné operácie, vrátane preventívnych krokov ako formy odstrašenia.

Experti však upozorňujú, že jedným z cieľov Moskvy je vyvolať chaos, strach a paralyzovať politické rozhodovanie. „Ak krajiny reagujú len vyhláseniami a všetko odpíšu ako hybridnú vojnu, Rusko bude pokračovať,“ uzavrel Giles.

Rusko podľa GLOBSECu stálo od roku 2022 za vyše stovkou rôznych sabotážnych akcií: