Lietadlová loď, stíhačky aj 5-tisíc vojakov. USA ohlásili cvičenie neďaleko Iránu, čo to môže znamenať?
Spojené štáty výrazne posilňujú svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe nasadením stíhačiek, protivzdušnej obrany a lietadlovej lode s tisíckami vojakov. Podľa expertov tým rastie tlak na Irán aj riziko, že napätie medzi Washingtonom a Teheránom prerastie do otvoreného vojenského konfliktu.
Na Blízky východ aktuálne smerujú lietadlová loď USS Abraham Lincoln a tri sprievodné torpédoborce s viac ako 5 000 vojakmi na palube.
Americké Centrálne velenie uviedlo, že do regiónu boli nasadené aj stíhacie lietadlá F-15E Strike Eagle. Pred pár dňami, 25. januára, totiž americké letectvo oznámilo, že sa chystá spustiť niekoľkodňové vojenské cvičenie naprieč Blízkym východom, ktorého cieľom je „predviesť schopnosť nasadiť, rozptýliť a udržať bojové letecké sily“ v regióne. Informuje o tom Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).
Vysoká pravdepodobnosť
Deje sa tak po tom, čo americký prezident Donald Trump ešte nedávno Iránu pohrozil vojenskými údermi po tom, čo tamojšie úrady počas brutálneho potláčania protivládnych protestov zabili tisíce ľudí. Trump od týchto hrozieb v poslednom období ustúpil, možnosť útoku na islamskú republiku však úplne nevylúčil.
Podľa odborníkov vojenské posilňovanie v regióne spolu s plánovanými americkými námornými cvičeniami zvyšuje tlak na Irán a zároveň poskytuje Washingtonu viac ofenzívnych možností, ak by sa rozhodol pre útok.
„Môže to byť odkaz pre Irán, že sme pripravení a naše kapacity sú na mieste,“ povedal pre Rádio Farda stanice RFE/RL hlavný analytik Washingtonského inštitútu pre blízkovýchodnú politiku Farzin Nadimi. Ako dodal, pravdepodobnosť amerických úderov proti Iránu je „veľmi vysoká“ a poukázal na „otvorene agresívne“ vojenské posilňovanie v Perzskom zálive.
RFE/RL pripomína, že spomínané aktivity pripomínajú minulý rok, keď Spojené štáty presúvali vojenské prostriedky do oblasti ešte predtým, ako Izrael a následne aj Washington uskutočnili letecké údery na iránske jadrové zariadenia. Iránske Revolučné gardy reagovali na situáciu zvýšením stupňa pohotovosti a vyzvali ozbrojené skupiny podporované Iránom v Iraku, Libanone a Jemene, aby Teherán podporili.
K čomu by mohlo dôjsť
Nadimi uviedol, že plánované americké vojenské cvičenia v najbližších dňoch by mohli poslúžiť ako krytie pre skutočné operácie. Podľa jeho slov by USA mohli využiť elektronický boj a kybernetické útoky na narušenie iránskych radarových a komunikačných sietí.
Potom by stíhačky a „neviditeľné“ bombardéry (tzv. Stealth bombers, vojenské lietadlá navrhnuté tak, aby ich radary a obranné systémy protivníka zachytili čo najťažšie) v rádiovom tichu mohli preniknúť cez protivzdušnú obranu a zasiahnuť veliteľské centrá a raketové základne.
Experti však upozorňujú, že Irán by v prípade konfliktu nebol bezbranný. Disponuje totiž riadenými strelami schopnými ohroziť americké vojnové lode v stiesnených vodách Perzského zálivu, ako aj balistickými raketami, ktoré môžu zasiahnuť regionálne základne. Teherán na to dokonca nepriamo upozornil, keď cez víkend vztýčil veľký transparent na jednom z hlavných námestí v metropole, zobrazujúci americkú lietadlovú loď zasiahnutú prívalom rakiet.
Aj v prípade, že by Washington pristúpil len k prevažne symbolickému úderu, Irán by podľa Nadimiho s veľkou pravdepodobnosťou odpovedal rovnakým spôsobom.
Riziko nielen pre Irán
To, či k útokom dôjde, však stále nie je jasné a neisté je aj to, ako prípadná americká intervencia vyzerala. Podľa správ amerických médií Trump zvažuje širokú škálu vojenských možností – od dlhodobej leteckej kampane, ktorá by mohla trvať týždne alebo mesiace, až po obmedzené a prevažne symbolické údery zamerané na iránske bezpečnostné zložky.
Odborníci upozorňujú, že akákoľvek americká vojenská akcia proti Iránu je spojená s vysokými rizikami a mohla by vtiahnuť do konfliktu celý región - Teherán už napríklad pohrozil útokmi na americké základne v Perzskom zálive, ako aj na Izrael, kľúčového spojenca USA.
„Náklady sú nepredvídateľné – odveta voči spojencom USA a útoky na lodnú dopravu v Perzskom zálive. Regionálni partneri nechcú zaplatiť túto cenu,“ povedal pre Rádio Farda bývalý iránsky diplomat Mehrdad Khansari. Krajiny v regióne podľa neho v súkromí vyzývajú Washington na zdržanlivosť, keďže sa obávajú, že konflikt medzi USA a Iránom by mohol prerásť do širšej vojny. Dodáva, že letecká kampaň bez pozemnej invázie by však neviedla zmene režimu.
A pozemná invázia do najväčšej a najľudnatejšej krajiny Blízkeho východu je podľa mnohých vojenských expertov prakticky vylúčená. „Udržiava to problém otvorený – ako Damoklov meč visiaci nad režimom – no samotné letecké údery nedokážu zvrhnúť režim ani zlikvidovať jeho bezpečnostné zložky,“ uviedol Khansari a dodal, že vládne sily by sa počas útokov pravdepodobne len ukryli a po ich skončení by sa znovu objavili.
Najvyšší iránsky vodca označil Trumpa za zločinca a tvrdil, že za smrť protestujúcich môže aj americký prezident:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"