Čo obsahuje Trumpova „rámcová“ dohoda o Grónsku? Ustúpi od ťažby aj ciel, no tohto sa vzdať nechce

Americký prezident Donald Trump 21. januára oznámil vznik „rámca budúcej dohody“ týkajúcej sa Grónska. Ide o výrazný obrat po týždňoch čoraz ostrejšej rétoriky, počas ktorých nevylučoval ani prevzatie arktického ostrova. Prezident zároveň vyhlásil, že na získanie dánskeho územia nepoužije silu.

Trump uviedol, že rámec vznikol po rokovaní na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, kde sa stretol s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Podľa prezidenta sa rozhovory netýkali len Grónska, ale aj širšieho arktického regiónu.

Čo by dohoda mohla obsahovať?

Detaily pripravovanej dohody Trump nešpecifikoval. Oznámil len, že ďalšie informácie budú zverejnené v priebehu pokračujúcich diskusií. Rokovaniami poveril viceprezidenta J. D. Vancea, ministra zahraničných vecí Marca Rubia a osobitného vyslanca Steva Witkoffa. Politická reportérka Kathryn Palmerová pre spravodajský portál USA Today zhrnula, čo by v dohode mohlo byť.

Písali sme

Vraj ukončil osem vojen a hovoril, že USA „vrátili” Grónsko Dánsku. V čom Trump zavádzal a preháňal, keď rečnil v Davose?

Zlatá kupola

Prezident zároveň uviedol, že prebiehajú ďalšie rozhovory o systéme protiraketovej obrany Golden Dome (Zlatej kupoly, pozn. red.). Ide o návrh amerického obranného systému inšpirovaného izraelským viacvrstvovým systémom protivzdušnej obrany.

Ťažba nerastov

Rutte pre agentúru Reuters uviedol, že otázka ťažby nerastných surovín nebola predmetom jeho rokovania s Trumpom. Zároveň dodal, že konkrétne rokovania o Grónsku budú pokračovať medzi USA, Dánskom a Grónskom.

Prítomnosť americkej armády

Spojené štáty majú v Grónsku dlhodobo vojenskú prítomnosť. Dohoda z roku 1951 medzi USA a Dánskom umožňuje Američanom budovať vojenské základne a voľne sa pohybovať po grónskom území, pokiaľ o tom informujú dánske a grónske orgány. USA v súčasnosti prevádzkujú na ostrove jednu základňu. Podľa informácií USA Today federálni predstavitelia pripravujú investície v desiatkach miliónov dolárov na modernizáciu vesmírnej základne Pituffik.

Stiahnutie ciel

Súčasťou oznámenia o rámci dohody bolo aj stiahnutie hrozby zavedenia ciel voči ôsmim blízkym európskym spojencom Spojených štátov. Trump uviedol, že plánované clá, ktoré mali vstúpiť do platnosti 1. februára, neuplatní.

Hrozba ekonomických sankcií výrazne vyostrila transatlantické vzťahy. Dotknuté krajiny zvažovali protiopatrenia v oblasti obchodu a ekonomiky. Proti Trumpovým snahám o získanie Grónska sa dlhodobo ohradzujú Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Holandsko a Fínsko.

(Článok pokračuje pod videom.)

Amerika na prvom mieste v podaní Pentagónu. USA zverejnili novú obrannú stratégiu.

Zareagovalo Dánsko aj Grónsko

Dánska vláda po Trumpovom vyhlásení zdôraznila, že o suverenite rokovať nebude, no je otvorená ďalším investíciám NATO do bezpečnosti v Arktíde.

Trump opakovane tvrdí, že Spojené štáty Grónsko potrebujú pre jeho strategickú polohu a zásoby nerastných surovín a že ostrov je vystavený riziku ruského a čínskeho vplyvu. Dánsko a jeho spojenci v NATO a Európskej únii tieto tvrdenia odmietajú a poukazujú na vlastné dlhodobé bezpečnostné záväzky v regióne.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že je v úzkom kontakte s NATO a po stretnutí Trumpa s Ruttem s ním rokovala. Zdôraznila, že Kodaň je pripravená diskutovať o bezpečnosti, investíciách a ekonomike, nie však o suverenite krajiny.

Opatrný optimizmus vyjadrila aj grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová. Uviedla, že vývoj vo vzťahoch so Spojenými štátmi vníma pozitívne, zároveň však upozornila na pretrvávajúcu neistotu. Zdôraznila, že zatiaľ nebola uzavretá žiadna formálna dohoda a že grónska vláda nepožiadala generálneho tajomníka NATO, aby v mene Grónska viedol rokovania, hoci jeho stanoviská a červené línie prezidentovi Trumpovi sprostredkoval.

Čítajte viac

„Budeme mať všetko, čo chceme,“ povedal Trump o Grónsku. Návrh vraj počíta s americkou suverenitou nad základňami