Neboli sme vojaci, zabíjali sme pre peniaze. Bosniansky zajatec uveril ruským sľubom a skončil na fronte
Chcel vyriešiť problémy so zákonom a začať odznova. Namiesto sľúbenej pomoci skončil na fronte na východe Ukrajiny, kde podľa vlastných slov čelil extrémnym podmienkam a vysokým stratám.
Selver Hrustić, prezývaný Srb, veril, že podpis zmluvy s ruskou armádou mu pomôže vyriešiť osobné problémy. Tridsaťpäťročný muž z Bosny a Hercegoviny nehľadal boj ani ideológiu. Hľadal spôsob, ako sa dostať z konfliktu v súlade so zákonom v Európe. Sľúbili mu právnika. Namiesto toho skončil na fronte na východe Ukrajiny.
Ukrajinské jednotky ho zajali v roku 2026 v charkovskom smere. Podľa vlastných slov prežil len vďaka zajatiu.
„Podpísal som kontrakt s ruským ministerstvom obrany v Moskve,“ povedal po zadržaní.
Od práce v zahraničí k problémom doma
Hrustić pochádza z mesta Zenica. V roku 2019 odišiel do Nemecka za prácou. Tam sa však dostal do konfliktu s úradmi a spravodajskými službami.
Tvrdí, že ho obvinili z trestných činov, ktoré nespáchal. Nemecko ho následne deportovalo späť do Bosny a Hercegoviny.
Po návrate pracoval v stavebníctve spolu s otcom. Právne problémy však nezmizli. V tom čase začal hľadať riešenie, ktoré by mu umožnilo začať odznova.
Podľa Hrustića prišla ponuka z Ruska cez známych. Tvrdil, že mu ruská strana ponúkla riešenie jeho situácie. „Povedali mi: Vieme o vyšetrovaní, prídeš sem, odslúžiš šesť mesiacov a potom dostaneš právnika,“ opísal.
Na základe tejto ponuky sa rozhodol vstúpiť do ruskej armády.
Kontakt so srbským žoldnierom
Pred odchodom do Ruska bol v kontakte so srbským žoldnierom Dejanom Berićom. Berić sa zúčastnil na ruskej okupácii Krymu a regiónov Doneck a Luhansk a v ruskej armáde pôsobí ako ostreľovač.
„Vysvetlil mi základné veci. Povedal, že vojna je tvrdá a že si mám dobre rozmyslieť, kam idem,“ uviedol Hrustić.
Server United24Media uvádza, že do Moskvy pricestoval v septembri 2025. Obrátil sa na políciu so žiadosťou vstúpiť do armády. Dňa 19. septembra podpísal kontrakt.
Základný výcvik absolvoval vo Voroneži, kde strávil približne dva týždne. Následne pokračoval v príprave v okupovanej Luhanskej oblasti. Výcvik zahŕňal streľbu, taktiku, zdravotnícku prípravu a aj komunikáciu.
Nasadenie v zázemí
Po výcviku vykonával rôzne úlohy. Väčšinu času však budoval zákopy a nosil potraviny. „Chodili sme pešo. Techniku drony rýchlo ničili. Keď ideš pešo, je to bezpečnejšie, ale veľmi ťažké. Niesť sa dá maximálne 20 až 30 kilogramov,“ povedal.
Mesačný plat podľa jeho slov dosahoval 210-tisíc rubľov, približne 2 300 eur. V decembri ho poslali postupovať cez ukrajinské dediny. Jednotky sa skrývali v pivniciach aj niekoľko dní. „Poslali nám pol litra vody a jednu alebo dve malé konzervy mäsa. Dvaja ľudia sa museli rozdeliť o všetko,“ uviedol.
Niektorí vojaci sa snažili nájsť ďalšie zásoby. Podľa Hrustića ich však pri hľadní často zabili drony. Hrustić tvrdí, že v oblasti Petropavlivka zahynula väčšina nasadených vojakov. „Osemdesiat percent ľudí sa nevrátilo. Zostali na poliach,“ povedal.
Slová dôstojníka
Silný dojem v ňom zanechal rozhovor s ruským dôstojníkom. „Povedal: Vy nie ste vojaci. Vy ste ľudia, ktorí podpísali kontrakty na zabíjanie iných za peniaze,“ uviedol.
Keď jeden z vojakov povedal, že bojuje ako vlastenec, dôstojník mu odpovedal, že ide o zabíjanie za peniaze. Ukrajinské sily Hrustića zajali počas bojov. Podľa jeho slov by dnes urobil iné rozhodnutie.
„Zostal by som v Bosne. Do armády by som nikdy nevstúpil. Bola to veľmi zlá skúsenosť,“ povedal.
Ministerstvo obrany Bosny a Hercegoviny koncom roka 2024 upozornilo, že zákon krajiny zakazuje občanom, vrátane osôb s dvojitým občianstvom, slúžiť alebo absolvovať výcvik v cudzích ozbrojených silách.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"