Venezuela sa tak skoro demokracie nedočká, predpokladajú experti. Brzdí ju režim a rozdelená opozícia
Americký únos venezuelského prezidenta Nicolása Madura 3. januára neotvoril cestu k demokracii v tejto juhoamerickej krajine, hoci prepúšťanie politických väzňov zvýšilo očakávania medzi opozíciou doma i v zahraničí.
Historický moment
Viacerí experti, ktorých v utorok (20. 1.) citoval španielsky denník El País, sa zhodujú, že Venezuela zažíva historický moment, ale pokiaľ ide o návrat demokracie, zostávajú pesimistickí. Poukázali aj na slabú a roztrieštenú opozíciu, ktorá podľa nich na takúto situáciu nebola pripravená.
Vo Venezuele je ďalej obmedzená sloboda slova aj zhromažďovania a pri moci zostáva autokratický režim. Washington za novú hlavu krajiny uznal viceprezidentku Madurovho režimu Delcy Rodríguezovú a uprednostňuje ekonomické reformy, zatiaľ čo politickú transformáciu odkladá.
„Všetko teraz závisí od Spojených štátov a slabej, rozdelenej a roztrieštenej venezuelskej opozícii,“ myslí si Phil Gunson z bruselského think-tanku International Crisis Group.
Politickí väzni a autoritárstvo
Gunson uznal význam prepúšťania politických väzňov v posledných dvoch týždňoch, ale pripomenul, že stovky ich zostávajú za mrežami a o mnohých ani ich rodiny nevedia, kde sú. Mimovládna organizácia Foro Penal na sociálnej sieti X uviedla, že vo venezuelských väzniciach je stále držaných z politických dôvodov 777 ľudí, a vyzvala na amnestiu.
„Došlo k výmene na vrchole mocenskej štruktúry, vynútenej zahraničnou vojenskou intervenciou,“ povedal venezuelský politológ John Magdaleno. Podľa neho bude nasledovať kontrolované otváranie ekonomiky a primárne zvýhodňovanie amerických firiem, najmä v ropnom sektore, bez záväzku k demokratickým reformám. Americký prezident Donald Trump Rodríguezovej krátko po únose Madura pohrozil ďalším vojenským zásahom a odkázal jej, že by mohla dopadnúť horšie ako exprezident.
Tiež politologička Marisela Betancourtová sa obáva „mutácie autoritárstva“, podľa nej bude nasledovať „selektívna liberalizácia, väčšia ekonomická stabilita a nový cyklus chavizmu bez zásadných politických ústupkov“. Chavizmom je označovaný socialistický autoritársky režim vo Venezuele nazvaný podľa prezidenta Huga Cháveza, ktorý krajine vládol od roku 1999 do svojej smrti v marci 2013, keď ho v úrade vystriedal Maduro.
Riziko normalizácie
Pred rizikom normalizácie vlády Rodríguezovej varuje aj sociológ Trino Márquez, podľa ktorého v dohľadnej dobe nedôjde k zmenám v kľúčových orgánoch, ako je ústredná volebná komisia či najvyšší súd. Práve pomocou najvyššieho súdu sa Madurova vláda udržala pri moci aj po tom, čo v decembri 2015 parlamentné voľby vyhrala opozícia. Ešte pred nástupom nového parlamentu vtedy ten starý, ovládaný Madurovou stranou, dosadil do najvyššieho súdu svojich priaznivcov a s ich pomocou potom činnosť zákonodarného zboru blokoval.
Podľa historičky Alejandry Martínezovej Venezuela prechádza politickou transformáciou, ale nie je jasné, či povedie k demokracii.
„Čiastočne sa zmenilo vedenie, ale to, že neboli prepustení všetci politickí väzni, vrhá tieň pochybností na možnosť skutočnej zmeny,“ povedala Martínezová. Dodala, že tempo procesu diktujú Spojené štáty, zatiaľ čo opozícia čelí výzve, ako sa zjednotiť.
Ani niektorí opoziční lídri podľa denníka El País neveria v blízky prechod k demokracii.
„Gringovia zvrhli Madura a nechali režim pri moci,“ povedal opozičný poslanec Stalin González. Podľa neho jednoducho Madurov režim robí, čo musí, aby prežil.
„Dlhé roky kritizovali Spojené štáty a teraz tancujú, ako Američania pískajú, aby sa udržali pri moci,“ dodal. Domnieva sa, že režim sa novými príjmami z ropy pokúsi zlepšiť svoju imidž, aby obstál v budúcich voľbách, ktoré ale podľa Gonzáleza nevyhrá.
Roztrieštená opozícia
Venezuelská opozícia je dlhodobo roztrieštená a panujú tiež rozdiely medzi tými, čo vydržali vo vlasti, a tými, čo pred represiami ušli.
„Rovnako ako sa zdá, že chavizmus od 3. januára zmierňuje svoju aroganciu, mala by aj exilová opozícia zmierniť tú svoju a prestať veriť, že má monopol na pravdu,“ povedal. mieni González, ktorý patrí k tej menšej časti opozície, ktorá nebojkotovala predchádzajúce parlamentné voľby a ktorá razí tézu, že demokraciu možno dosiahnuť vo Venezuele vyjednávaním s režimom. Na rozdiel od neho šéfka najväčšej opozičnej aliancie María Corina Machadová rokovania s režimom dlhodobo odmietala a tvrdila, že ho možno zvrhnúť len zahraničnou intervenciou. K pádu režimu zatiaľ neviedla ani jedna z týchto možností.
„Byť radikálny z Miami, Washingtonu alebo Madridu mi nepripadá ako nič veľmi odvážne,“ myslí si González.
„Pred desiatimi dňami som bol v Miraflores, počúval Rodríguezovú, povedal som jej, že politickí väzni musia byť prepustení, dal som jej zoznam. To mi príde odvážnejšie ako stáť na námestí za hranicami a požadovať ich slobodu. Niektorí si tu myslia, že politika sú len lajky a retweety,“ dodal. Aj ďalší opozičný poslanec Henrique Capriles v rozhovore s denníkom El País povedal, že celá opozícia musí zmierniť svoju aroganciu.
„To nie je žiadna súťaž,“ dodal.
Machadová darovala Trumpovi svoju Nobelovu medailu. Ten ocenil „nádherné gesto za prácu, ktorú vykonal“:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"