Vyjadrenia, ktoré svet kedysi vysmial, sú dnes realitou. Trump o Grónsku a Venezuele hovoril už počas prvého mandátu
To, čo počas prvého funkčného obdobia pôsobilo ako nerealistická rétorika, dnes americký prezident premieňa na konkrétne kroky. Druhé pôsobenie Donalda Trumpa v Bielom dome sa podľa denníka Washington Post nesie v znamení realizácie plánov, ktoré boli kedysi terčom posmechu.
Americký prezident Donald Trump počas svojho prvého mandátu opakovane hovoril o krokoch, ktoré vyvolávali nedôveru doma aj v zahraničí. Mnohé z nich sa nikdy nenaplnili a zostali na úrovni politických vyhlásení.
V jeho druhom funkčnom období sa však situácia mení. Ako upozorňuje americký denník Washington Post (WP), Trump dnes uskutočňuje práve tie zámery, ktoré kedysi zneli extrémne alebo nereálne.
Prevzatie Grónska si vymyslel už dávno
Najvýraznejším príkladom je otázka Grónska. Trump už v roku 2019 otvorene hovoril o možnosti, že by Spojené štáty odkúpili tento arktický ostrov patriaci Dánsku. V tom čase jeho návrh vyvolal prevažne posmešné reakcie a politickí lídri v Európe ho považovali za nereálny.
Podľa WP však dnes nejde o rovnakú situáciu. Trump v druhom období opäť hovorí o potrebe získať Grónsko, no tentoraz jeho vyjadrenia sprevádzajú konkrétne a tvrdé signály z jeho administratívy. Prezident označil vlastníctvo ostrova za „potrebu“ pre Spojené štáty a Biely dom následne pripustil, že „využitie americkej armády je vždy možnosťou“.
Denník uvádza, že americkí predstavitelia v rozhovoroch s partnermi v Európe naznačujú, že americký zásah voči Grónsku už nie je len teoretickou úvahou.
Počas svojho prvého mandátu síce americký prezident často hovoril o radikálnych riešeniach, no narážal na odpor v administratíve, v Kongrese alebo na rozhodnutia súdov. Výsledkom bolo, že veľká časť jeho plánov zostala nenaplnená.
V druhom období má Trump v Bielom dome viac lojálnych spolupracovníkov a postupuje rýchlejšie. To vedie k tomu, že aj návrhy, ktoré boli v minulosti považované len za politickú rétoriku, sú dnes možnými scenármi.
Venezuela ako precedens
WP poukazuje aj na vývoj vo vzťahu k Venezuele. Trump už počas prvého obdobia ostro kritizoval prezidenta Nicolása Madura a nevylučoval tvrdé kroky voči jeho režimu. Vtedy však išlo najmä o slovné vyhlásenia, ktoré mnohí vnímali ako súčasť jeho politického štýlu.
V druhom mandáte sa situácia podľa denníka zmenila. Administratíva podnikla kroky smerujúce k zadržaniu Madura a zároveň podporuje americké firmy pri vstupe do venezuelského ropného sektora. Práve tento posun od slov k činom podľa WP prispel k tomu, že Trumpove ďalšie vyhlásenia, vrátane tých o Grónsku, už nie sú vnímané ako politická nadsádzka.
Tvrdšie kroky aj doma
Podobný trend washingtonský denník identifikuje aj v domácej politike. Trumpove výroky o veternej energetike, ktoré boli počas prvého obdobia predmetom kritiky a posmechu, dnes sprevádzajú konkrétne rozhodnutia exekutívy o obmedzovaní veterných projektov.
Rovnako v oblasti migrácie prezident realizuje politiku, ktorá v minulosti narážala na prekážky. Kým v prvom mandáte jeho imigračné opatrenia často zastavili súdy alebo logistické problémy, v druhom období administratíva rozbehla rozsiahle deportačné operácie priamo v uliciach amerických miest.
Pozrite si, čo o Trumpových vyjadreniach o prevzatí Grónska povedal v našom vysielaní bývalý minister obrany a analytik Globsecu Martin Sklenár:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"