Politický zápasník, nie štátnik. Trump za rok rozdelil nielen Ameriku. Politológ pre ta3: Je prezidentom konfliktov
Prvý rok Donalda Trumpa v Bielom dome výrazne rozdelil americkú spoločnosť aj politickú scénu. Prezident podľa politológa Grigorija Mesežnikova stavil na konfliktný štýl politiky, neštandardné rozhodovanie a osobné ambície, ktoré čoraz viac zasahujú aj do výkonu moci.
Trump podľa politológa už počas prvého funkčného obdobia ukázal, že ide o svojského politika. „Je to politik nastavený na polarizáciu a vyvolávanie konfliktov,“ uviedol Mesežnikov pre ta3.
Dodal, že prezident cielene pracuje s rozdeľovaním spoločnosti a konflikty považuje za nástroj presadzovania vlastných predstáv.
Mesežnikov upozornil, že polarizácia americkej spoločnosti síce existovala aj pred Trumpom, no jeho pôsobenie ju ešte viac prehĺbilo. Podľa neho sa vyprázdňuje politický stred a obe hlavné strany sa posúvajú k radikálnejším krídlam.
Nobelova cena ako politická posadnutosť
Za jeden z najvýraznejších rysov Trumpovho prezidentovania označil politológ obsesívnu snahu získať Nobelovu cenu za mier.
Mesežnikov zdôraznil, že nejde len o symbolickú ambíciu, ale o faktor, ktorý začína ovplyvňovať reálne politické rozhodnutia.
„Ide o absolútne nezvyčajnú situáciu, keď líder najsilnejšieho štátu sveta podmieňuje svoje zahraničnopolitické postoje osobnou ambíciou,“ povedal politológ.
Ako príklad uviedol Trumpovu komunikáciu smerom k Nórsku v súvislosti s Nobelovou cenou a jeho vyhlásenia o mierových iniciatívach.
Za najkontroverznejšie rozhodnutie prvého roka označil Mesežnikov Trumpov postoj počas rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Prezident sa podľa neho priklonil na stranu ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Spojené štáty dlhodobo vystupovali ako spojenec Ukrajiny. Trump tento prístup zmenil a jeho správanie oslabuje pozíciu spojenca,“ konštatoval politológ.
Dodal, že hoci USA naďalej poskytujú spravodajské informácie, politický signál z Bieleho domu pôsobí rozporuplne.
Za osobne najprekvapujúcejší moment zasa označil mieru agresivity v Trumpovej komunikácii. Prezident podľa neho používa voči politickým oponentom vulgárne a urážlivé výrazy, najmä na sociálnych sieťach.
„Takáto útočnosť voči Demokratickej strane a jednotlivým predstaviteľom ma prekvapila viac než samotné politické rozhodnutia,“ povedal politológ.
Prevažuje nesúhlas s Trumpom
Hodnotenie Trumpovej politiky v americkej verejnosti vyznieva podľa Mesežnikova prevažne kriticky. Odkázal na agregované prieskumy zverejnené denníkom New York Times.
Aktuálne podľa nich 42 percent Američanov schvaľuje Trumpovo pôsobenie, zatiaľ čo 55 percent ho neschvaľuje.
Politológ upozornil, že krátkodobé nárasty podpory súviseli najmä so zavedením ciel a s bombardovaním Iránu. „Pri väčšine ostatných krokov podpora postupne klesala,“ doplnil.
Spojené štáty ako menej čitateľný spojenec
Trumpovo pôsobenie podľa Mesežnikova výrazne zmenilo obraz Spojených štátov v zahraničí.
Prezident sa podľa neho vracia k logike doktríny Monroe, ktorá tak ako Trump, uprednostňuje skôr geopolitické záujmy pred hodnotovým ukotvením.
Politológ poukázal na prieskum Európskej rady pre zahraničnú politiku, podľa ktorého v spojeneckých krajinách klesá podiel ľudí, ktorí vnímajú USA ako jasného spojenca.
V desiatich krajinách EÚ označilo USA za spojenca len 16 percent respondentov, na Ukrajine 18 percent.
„Spojené štáty vníma veľká časť verejnosti skôr ako nevyhnutného partnera než ako spojenca,“ vysvetlil Mesežnikov.
Trump podľa politológa čoraz viac vládne prostredníctvom exekutívnych nariadení.
Mesežnikov zdôraznil, že prezident formálne neporušuje zákon, no využíva právny rámec na obchádzanie iných inštitúcií.
„Pre Donalda Trumpa má moc zásadný význam a cíti sa komfortnejšie, keď rozhoduje sám,“ uviedol politológ.
Pripomenul aj zásahy Najvyššieho súdu v prípadoch, keď prezident prekročil hranice obsahu exekutívnych výnosov.
Improvizácia ako politická metóda
Zhrnutie prvého roka Trumpovej administratívy vidí Mesežnikov ako kombináciu silovej politiky, osobných obsesií a politickej improvizácie.
Upozornil napríklad na nasadzovanie imigračných jednotiek ICE (Imigračný a colný úrad - pozn. red.) či vyhrážky použitím zákona o vzbure z roku 1807.
„Formálne ide o platný zákon, no jeho použitie po viac než dvoch storočiach pôsobí mimoriadne nezvykle,“ povedal politológ.
Otázniky nad budúcimi voľbami
Trump podľa platnej legislatívy nemôže kandidovať tretíkrát. Mesežnikov uviedol, že v republikánskom prostredí sa skloňujú najmä mená viceprezidenta J. D. Vancea a Marca Rubia.
O konečnom nástupcovi podľa neho výrazne rozhodne Trumpova podpora. Demokratická strana sa podľa politológa stále spamätáva z volebnej porážky.
Ako možných kandidátov spomenul guvernéra Pensylvánie Josha Shapira či guvernéra Kalifornie Gavina Newsoma. Významný signál podľa neho prinesú najbližšie kongresové voľby.
Celú reláciu Téma s politológom Mesežnikovom si môžete pozrieť nižšie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"