„Už necítim povinnosť myslieť iba na mier.“ Trump poslal list do Nórska, ktoré mu neudelilo nobelovku
Americký prezident Donald Trump v liste nórskemu premiérovi Jonasovi Gahrovi Störeovi napísal, že už necíti povinnosť myslieť čisto na mier po tom, ako za svoje mierové úsilie nedostal Nobelovu cenu za mier.
Šéf Bieleho domu opäť zdôraznil svoj zámer získať Grónsko, arktický ostrov, ktorý je autonómnym územím Dánska. Píše o tom agentúra Reuters, ktorá má list k dispozícii.
„Vzhľadom na to, že sa vaša krajina rozhodla neudeliť mi Nobelovu cenu za mier za to, že som zastavil osem vojen a viac, už necítim povinnosť myslieť čisto na mier,“ napísal Trump nórskemu predsedovi vlády. Trump uviedol, že aj keď myšlienka na mier bude vždy prevládať, teraz sa môže sústrediť na to, čo je dobré a správne pre Spojené štáty.
Trumpov list je odpoveďou na krátku správu, ktorú mu poslali Störe a fínsky prezident Alexander Stubb o svojom nesúhlase s Trumpovým plánom uvaliť clá na európskych spojencov kvôli tomu, že odmietajú úsilie amerického prezidenta získať Grónsko, uviedol podľa agentúry Reuters Störe vo vyhlásení.
Machadová darovala Trumpovi svoju Nobelovu medailu. Ten ocenil „nádherné gesto za prácu, ktorú vykonal“
Nórsky premiér reagoval
Nórsky premiér Jonas Gahr Störe odkázal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že vláda Nórska nemá nič spoločné s udeľovaním Nobelovej ceny za mier.
Störe vo vyhlásení tvrdí, že pokiaľ ide o Nobelovu cenu za mier, jasne vysvetlil - aj americkému prezidentovi - čo je podľa jeho slov všeobecne známe: „cenu udeľuje nezávislý Nobelov výbor, nie nórska vláda“.
Grónsko ako záruka bezpečia?
Trump v liste spochybnil nárok Dánska na Grónsko a jeho schopnosť ochrániť arktický ostrov pred Ruskom a Čínou. „Prečo majú vôbec ‚právo vlastníctva‘? Nie sú o tom žiadne písané dokumenty, iba tam pred stovkami rokov zakotvila loď, ale naše lode tam tiež zakotvovali,“ napísala americká hlava štátu na adresu Dánskeho kráľovstva.
Republikánsky prezident uviedol, že od založenia NATO urobil pre alianciu viac, ako ktokoľvek iný a že NATO by mala teraz urobiť niečo pre Spojené štáty. „Svet nie je v bezpečí, kým nebudeme mať plnú a totálnu kontrolu nad Grónskom,“ napísal Trump v závere listu.
Zvýšil clá na osem európskych štátov
Americký prezident dal najavo, že ostrov chce od Kodane kúpiť, čo odmieta dánska aj grónska vláda. Trump v sobotu oznámil, že od 1. februára zvyšuje dovozné clá pre osem štátov a že tieto clá budú platiť, kým Spojené štáty neuzavrú dohodu o kúpe Grónska od Dánska. Dodatočné desaťpercentné dovozné clá sa majú vzťahovať na všetok tovar dovážaný do USA z krajín, ktoré sa postavili proti Trumpovmu želaniu tento arktický ostrov získať - teda z Dánska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Holandska a z Fínska, ktoré sú členmi EÚ, ako aj na Britániu a Nórsko.
Európa reaguje
„Nemecko a Francúzsko sa zhodujú v tom, že sa nenecháme vydierať,“ povedal povedal nemecký minister financií a vicekancelár Lars Klingbeil na tlačovej konferencii so svojím francúzskym kolegom. Dodal, že po prípadnom uvalení nových amerických ciel bude nasledovať „jasná a jednotná“ odpoveď EÚ, žiadna z európskych krajín si ale podľa neho neželá eskaláciu. „Sme pripravení rokovať, nehodláme sa ale nechať vydierať,“ uviedol Klingbeil.
„Existujúca colná dohoda, ktorú máme s USA a ktorú mal tento týždeň schváliť Európsky parlament, je pozastavená,“ povedal nemecký vicekancelár. Pripomenul, že EÚ mala colný zoznam pripravený už od minulého roka, keď sa rokovalo o obchodnej dohode medzi EÚ a USA, ale bol pozastavený do 6. februára. „Tieto (clá) môžu nadobudnúť platnosť,“ povedal.
Trump rozhýbal Brusel. Hrozby kvôli Grónsku dohnali Úniu k mimoriadnemu samitu, o pár dní zasadne
Klingbeil aj jeho francúzsky kolega Roland Lescure tiež pripomenuli, že má EÚ nástroj proti ekonomickému nátlaku (ACI), ktorý EÚ doteraz nikdy nepoužila. Nástroj schválený len pred dvoma rokmi umožňuje Bruselu siahnuť k odvetným opatreniam voči tretím štátom, ktoré vyvíjajú na členské krajiny ekonomický tlak. Použitie nástroja si vyžaduje schválenie kvalifikovanou väčšinou krajín EÚ.
Francúzsky minister Lescure zdôraznil, že prípadná reakcia na zavedenie ciel bude jednotná a koordinovaná. Vydieranie európskych krajín označil za „neprijateľné“. Francúzsko, ktoré teraz predsedá skupine G7, podľa Lescurea v najbližších dňoch zorganizuje stretnutie ministrov financií tejto skupiny, ktorej členmi sú okrem Francúzska a Nemecka aj USA, Kanada, Japonsko, Taliansko a Británia. Na stretnutiach zástupcu sedmičky krajín dopĺňajú tradične aj predstavitelia EÚ.