Fico mieri za Trumpom do Mar-a-Lago. „Zimný Biely dom“ obľuboval Epstein, v miliardárskom klube sa mieša luxus a politika
Americký prezident Donald Trump privíta v sobotu v sídle Mar-a-Lago aj slovenského premiéra Robert Fico. Rezidencia v Palm Beach, ktorú Trump dlhodobo využíva ako osobný domov aj súkromný klub, sa v posledných rokoch stala miestom, kde sa prelína oficiálna politika, súkromný biznis a spoločenský život americkej hlavy štátu. Práve preto ju médiá a Trumpovi priaznivci označujú ako „zimný Biely dom“.
Ako ďalej opisuje denník, 114-izbová rezidencia je ukotvená do koralového podložia betónom a oceľou, aby bola odolná voči hurikánom. Steny sú postavené z dorického kameňa dovezeného z talianskeho Janova, v budove sa nachádza 2 200 štvorcových stôp čierno-bieleho mramoru zo starého zámku na Kube a podlahy sú vyložené 36-tisíc španielskymi dlaždicami, pričom niektoré majú pochádzať až z 15. storočia. Strechu tvorí približne 20-tisíc kubánskych strešných škridiel.
Postová tu organizovala veľkolepé podujatia a filantropické akcie. Keď zomrela v roku 1971, odkázala Mar-a-Lago federálnej vláde s predstavou, že by z neho mohlo byť prezidentské zimné sídlo, pripomína NYT.
Do roku 1981 však žiadny prezident túto možnosť nevyužil a vláda nehnuteľnosť vrátila Postovej nadácii, pričom bola medzičasom označená za národnú historickú pamiatku. O štyri roky neskôr ju kúpil Donald Trump a o desaťročie neskôr z nej urobil súkromný klub.
„Zimný Biely dom“ ako štýl vládnutia
Denník Washington Post (WP) opisuje luxusnú rezidenciu ako politickú arénu a dodáva, že v Mar-a-Lago splývajú „oficiálne vládnutie, súkromný biznis a osobné vzťahy“. Trump podľa denníka od svojho znovuzvolenia trávi veľa času práve tu, na Floride, a veľkú časť fungovania administratívy presunul do „zimného Bieleho domu“.
Trump po svojom znovuzvolení prvýkrát dorazil do Palm Beach skoro ráno 20. decembra.
V areáli hostil zahraničných lídrov a poradcov, udržiaval pravidelný golfový režim a spoločenský kalendár. WP uvádza, že prezident navštívil svoj neďaleký golfový klub dvanásťkrát za dva týždne, zorganizoval silvestrovskú párty a v rámci diplomacie aj telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a hostil izraelského premiéra Benjamina Netanjahua aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Mar-a-Lago sa zároveň stáva častým cieľom kritiky amerických demokratov, ktorý ho využívajú ako argument proti Trumpovmu spôsobu vládnutia. Príkladom je epizóda zo začiatku minulého roka, keď v Amerike vypršali zvýšené daňové kredity, ktoré znižovali ceny zdravotného poistenia pre väčšinu ľudí poistených cez tzv. Affordable Care Act.
Demokratický senátor Chris Murphy toho času kritizoval amerického prezidenta na sociálnej sieti X za jeho luxusný životný štýl. „Trump tento mesiac vylučuje chudobné deti z potravinovej pomoci a milióny ľudí zbavuje zdravotnej starostlivosti, ale on a jeho miliardári dostávajú kaviár a ľadové sochy,“ uviedol Murphy.
„Hlasovali za populistického prezidenta a namiesto toho dostali Máriu Antoinettu,“ uviedol pri inej príležitosti demokratický stratég David Axelrod.
Opulentnosť sídla však nie je jeho jedinou kontroverziou. V lete 2022 tiež prebehla v Mar-a-Lago razia FBI, pričom agenti našli v sídle dôverné dokumenty, vrátane materiálov súvisiacich s bezpečnosťou USA a jadrovou infraštruktúrou.
Obľuboval to tu aj Epstein
Napokon sa luxusná floridská rezidencia spája aj so zosnulým sexuálnym predátorom a svojho času prominentným finančníkom Jeffreym Epsteinom. Ako informoval denník Wall Street Journal (WSJ), podľa výpovedí bývalých zamestnancov klubu a okolia patril Epstein koncom 90. rokov a na začiatku 21. storočia k častým návštevníkom sídla Mar-a-Lago.
Zároveň mal klub podľa týchto svedectiev opakovane vysielať svoje kúpeľné pracovníčky, spravidla mladé ženy, do Epsteinovho neďalekého domu, kde mu poskytovali masáže, manikúru a ďalšie služby.
Bývalí zamestnanci uviedli, že tieto návštevy pokračovali niekoľko rokov, hoci si pracovníčky medzi sebou odovzdávali varovania pred Epsteinovým správaním. Podľa ich výpovedí bol známy tým, že sa počas procedúr správal sexuálne sugestívne a obnažoval sa. Kúpele podľa nich výnimočne poskytovali domáce služby aj iným členom klubu.
Epstein síce nebol riadnym platiacim členom, no podľa zamestnancov im mal Trump povedať, aby s ním zaobchádzali, akoby ním bol. Epstein mal v kúpeľoch vedený účet, pričom termíny preňho objednávala jeho dlhoročná spoločníčka Ghislaine Maxwellová.
Tieto návštevy sa mali skončiť v roku 2003, keď sa 18-ročná kozmetička po návrate z Epsteinovho domu obrátila na vedenie klubu s tvrdením, že na ňu vyvíjal nátlak, aby s ním mala sexuálny styk. Podľa bývalých zamestnancov jeden z manažérov o incidente informoval Donalda Trumpa faxom a navrhol, aby Epsteina z klubu vylúčili.
Trump mal podľa ich slov reagovať, že ide o správny postup, a nariadiť, aby bol Epstein z Mar-a-Lago vykázaný.
Cez deň diplomacie, večer zábava
WSJ tiež informoval, že Trump strávil v Mar-a-Lago aj dva týždne predchádzajúce novému roku. „Balansoval geopolitické stretnutia so spoločenskými udalosťami a osobnými projektmi,“ píše WSJ a dopĺňa, že prezidentov pobyt vyvrcholil silvestrovskou black-tie párty. Len pár hodín pred ňou sa pritom Trump zhováral s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého krajina sa už štvrtý rok bráni ruskej invázii.
Tesne po tomto stretnutí sa však už Trump prepol do role hostiteľa večierka a do mikrofónu predstavil jedného z mnohých vysokoprofilových hostí - Louisa Prevosta, brata súčasného pápeža Leva XIV. WSJ tiež pripomína, že na silvestrovskom podujatí sa vydražila maľba Ježiša za astronomických 2,75 milióna dolárov.
Francúzsky denník Le Monde konštatuje, že s Trumpovým znovuzvolením sa Mar-a-Lago opäť stalo obdobou Bieleho domu. Dodáva, že členstvo v tomto prezidentskom klube je len pre tých najbohatších. Kým v roku 2012 stálo „len“ 100-tisíc dolárov, po nástupe do úradu v roku 2016 Trump poplatok zdvojnásobil, do konca prvého mandátu ho zvýšil na 700-tisíc dolárov a posledné dostupné členstvá sa predávali za 1 milión dolárov, plus ročné poplatky 20-tisíc dolárov.
Práve počas Trumpovho prvého mandátu si vyberal prezident viacerých veľvyslancov a členov kabinetu práve z tohto exkluzívneho klubu. Le Monde uvádza ako príklad Wilbura Rossa či Betsy DeVosovú.
Trump vyhlásil Mar-a-Lago za svoje trvalé bydlisko v roku 2019 a politika ho neopustila ani po odchode z Bieleho domu na konci jeho prvého mandátu v roku 2020. Počas prezidentovania Joea Bidena slúžilo sídlo ako akési „tieňové“ republikánske centrum.
Kto všetko chodí „bozkávať prsteň“?
Po Trumpovom znovuzvolení sa do Mar-a-Lago často presúvajú elity, ktoré chcú byť nablízku prezidentovi, informuje ďalej magazín Forbes. Od volieb na Floridu dorazilo prinajmenšom 16 miliardárov, predstavitelia z ôsmich krajín, 14 Trumpových nominantov do kabinetu, 22 guvernérov, osem senátorov a 65 členov Kongresu. Podľa magazínu medzi návštevníkmi nechýbal miliardár Elon Musk, šéf Amazonu Jeff Bezos, generálny riaditeľ Apple Tim Cook či zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg.
Rezidenciu navštívili aj rôzni zahraniční politici. Medzi nimi maďarský premiér Viktor Orbán, britský krajne pravicový politik Nigel Farage, argentínsky prezident Javier Milei, talianska premiérka Giorgia Meloni, bývalý kanadský premiér Justin Trudeau či generálny tajomník NATO Mark Rutte. Do dlhého zoznamu hostí sa čoskoro zapíše aj premiér Fico.
Trump si luxus neodpustí ani vo Washingtone. V Bielom dome rastie obrovský tanečný sál:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"