Sovietske metódy sa vracajú. Ako za „zlatých“ čias ZSSR čelí opozícia v Rusku nútenej psychiatrickej liečbe
Rusko podľa expertov OSN znovu využíva metódy typické pre sovietsku éru, vrátane nútenej psychiatrickej liečby odporcov režimu. Takéto postupy sa podľa OSN čoraz častejšie používajú na umlčanie kritikov vlády a protivojnových aktivistov.
Mariana Katzarova, osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva v Rusku, varuje, že represia v krajine sa systematizuje a naberá na sile. Podľa nej sa nástroje, ako sú zákony o národnej bezpečnosti či legislatíva o „zahraničných agentoch“, stali súčasťou mechanizmu potláčania opozície, píše Reuters.
„Represívna psychiatria sa opäť používa ako nástroj proti protivojnovým hlasom,“ povedala Katzarova na tlačovej konferencii v Ženeve.
Moskva popiera obvinenia
Ruská vláda tieto tvrdenia odmieta. Diplomatická misia v Ženeve odkázala na vyhlásenie ministra zahraničných vecí z 8. septembra, v ktorom Moskva spochybňuje mandát Katzarovej a jej prácu označuje za nelegitímnu.
Podobne ako v minulosti, aj teraz ruské orgány tvrdia, že kritika v oblasti ľudských práv je nepodložená a súčasťou západnej propagandy. Podľa ruských predstaviteľov sú prísne zákony a zásahy voči odporcom nevyhnutné na udržanie stability, pričom Západ obviňujú zo snahy destabilizovať krajinu prostredníctvom spravodajských služieb.
Tvrdšie zákony a viac obetí
Od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022 Rusko prijalo sériu nových zákonov, ktoré sprísnili tresty za „zradu“ či nesúhlas s vojnou. Podľa Katzarovej sa bežne používa mučenie, trestné stíhanie aj nútená psychiatrická liečba.
Kým v rokoch 2015 až 2021 bolo zaznamenaných približne päť prípadov ročne, po invázii toto číslo vzrástlo na priemerne 23 prípadov ročne. „Je to starý sovietsky nástroj, ako sa zbaviť disidentov, v tomto prípade protivojnových aktivistov a novinárov,“ vysvetlila Katzarova.
V marci agentúra Reuters skúmala prípady dvoch aktivistiek, ktoré opísali traumatizujúce skúsenosti s pobytom v sibírskej psychiatrickej nemocnici. Do zariadenia boli poslané súdnym príkazom na „vyšetrenie“. Medzi sporné praktiky patrilo podstupovanie invazívnych a nepotrebných testov či prijatie do ústavnej starostlivosti na dobu neurčitú.
Katzarova pripomenula aj prípad novinárky Marie Ponomarenkovej. Tá bola v roku 2023 odsúdená za údajné šírenie „falošných správ“ o vojne na Ukrajine. Okrem väzby dostala v marci ďalší trest – desať rokov väzenia a povinnú psychiatrickú liečbu.
Podľa údajov ruskej ľudskoprávnej organizácie OVD-Info bolo od začiatku invázie zatknutých vyše 20 000 ľudí len za vyjadrenie protivojnového postoja. Katzarova upozorňuje, že zákony o „zahraničných agentoch“ a o „falošných správach“ sa masovo využívajú na vykresľovanie novinárov, politických oponentov a aktivistov ako nepriateľov štátu.
Ukrajina sa priznala k útokom na železnice v Rusku. Archívnu reportáž si môžete pozrieť nižšie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"