Trump sníva o grónskych nerastoch. Arktická realita, odpor miestnych a náklady však môžu jeho plány rýchlo schladiť

Trump v posledných týždňoch hovoril o Grónsku otvorene a nekompromisne. „Potrebujeme Grónsko. V súčasnosti je mimoriadne strategické,“ povedal novinárom na palube lietadla Air Force One. Na tlačovej konferencii s predstaviteľmi ropného priemyslu zašiel ešte ďalej: „V Grónsku urobíme niečo, či sa im to páči alebo nie. Ak to nepôjde jednoduchou cestou, pôjde to tou ťažkou.“

Nerastné bohatstvo láka, podmienky odrádzajú

Administratíva podľa CNN považuje grónske ložiská za dôležité pre obranný priemysel, energetiku aj moderné technológie. Suroviny, ktoré sú pod povrchom najväčšieho ostrova sveta prítomné, sú využiteľné v mnohých sférach, od stíhačiek a laserov až po elektromobily či zdravotnícke prístroje. Odborníci však upozorňujú, že politické vyhlásenia narážajú na tvrdú realitu Arktídy.

Čítajte viac

VYSVETĽUJEME: Geopolitický boj o Grónsko naberá na obrátkach. Aké sú možnosti USA a čím môže kontrovať Európa?

Väčšina nerastných ložísk sa nachádza v odľahlých oblastiach nad polárnym kruhom, pod hrubou vrstvou ľadu a v prostredí, kde počas veľkej časti roka panuje tma. „Myšlienka, že by sa z Grónska stala americká továreň na vzácne kovy, patrí do sci-fi. Je to úplne bláznivé,“ povedal pre CNN Malte Humpert z think-tanku The Arctic Institute. Podľa neho je ťažba v Grónsku porovnateľná s ťažbou na Mesiaci. „V niektorých ohľadoch je to dokonca ešte horšie než na Mesiaci,“ dodal.

Stanica CNN upozorňuje, že približne 80 percent grónskeho územia pokrýva ľad a akákoľvek priemyselná činnosť je v Arktíde niekoľkonásobne drahšia než inde. Náklady na ťažbu môžu byť päť- až desaťnásobne vyššie ako v miernejších klimatických pásmach.

Grónsko je otvorené investíciám, nie vyhrážkam

Arktický ostrov sa od iných regiónov, o ktoré Trump v minulosti prejavil záujem, odlišuje aj ďalším zásadným detailom. Zahraničným investorom sa totiž nebráni. Miestni predstavitelia dlhodobo hovoria o snahe prilákať kapitál bez politického nátlaku.

„Nevidím dôvod na preberanie Grónska. Sme otvorení investíciám a spolupráci s Američanmi,“ povedal pre CNN výkonný riaditeľ Grónskej podnikateľskej asociácie Christian Keldsen. Konfrontačnú rétoriku z Washingtonu považuje za zbytočnú: „Prečo by niekto hovoril o ovládnutí krajiny, keď môže dosiahnuť to isté slušným správaním?“

Skeptickí sú aj ekonómovia. Podľa Jacoba Funka Kirkegaarda z Petersonovho inštitútu by súkromné firmy už dávno investovali, keby bola ťažba v Grónsku jednoduchá a zisková. „Ak by na konci dúhy čakal v Grónsku hrniec zlata, súkromný sektor by tam už bol,“ povedal pre CNN.

Čítajte viac

Trump sa s dohodou o ťažbe na Ukrajine zrejme prepočítal. Dáta o ložiskách sú ešte z čias ZSSR, kopanie by stálo miliardy

Pripustil, že vláda by mohla firmy prilákať masívnymi dotáciami a garanciami, podobne ako sa o to USA snažia v prípade Venezuely. „Ak dostanú dostatok peňazí daňových poplatníkov, súkromné firmy sú ochotné urobiť takmer čokoľvek. Otázka však znie, či je to dobrý základ na kúpu územia. Odpoveď je nie – v Grónsku rovnako ako vo Venezuele,“ dodal.

Klimatické riziká a odpor verejnosti

CNN pripomína, že klimatická kríza síce urýchľuje topenie ľadu a otvára nové námorné trasy, zároveň však zvyšuje riziká spojené s ťažbou. Nestabilné podložie, zosuvy pôdy a prísne environmentálne pravidlá robia z rozsiahlych projektov politicky citlivú tému.

Kľúčový je aj postoj miestnych obyvateľov. Prieskum z januára 2025 ukázal, že len šesť percent Grónčanov podporuje myšlienku stať sa súčasťou Spojených štátov, zatiaľ čo drvivá väčšina je proti. Odborníci varujú, že tvrdá rétorika môže oslabiť vzťahy USA s Grónskom aj s Dánskom.

„Spojené štáty môžu začať pôsobiť nie ako partner, ale ako agresor, ktorému treba čeliť,“ upozornil pre CNN kanadský expert na arktickú politiku Adam Lajeunesse. Podľa Keldsena už dnes cítiť v Grónsku obavy.

O situácii v Grónsku sme sa rozprávali s Adamom Kočím, politickým geografom z Prírodovedeckej fakulty Ostravskej univerzity: