VYSVETĽUJEME: Geopolitický boj o Grónsko naberá na obrátkach. Aké sú možnosti USA a čím môže kontrovať Európa?
Vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o potrebe „získať kontrolu nad Grónskom“ z dôvodu národnej bezpečnosti vyvolali v Európe nervozitu aj otvorené varovania. Grónsko, autonómne územie Dánska, síce nie je členom Európskej únie, no jeho bezpečnosť spadá pod ochranu NATO prostredníctvom Kodane. Napriek tomu Trump opakovane naznačil, že Spojené štáty sú pripravené konať „či sa to niekomu páči, alebo nie“.
Britský denník The Guardian, think-tank Bruegel aj katarský denník Al Jazeera opisujú scenáre, v ktorých sa kríza môže vyostriť. V nasledujúcom prehľade prinášame štyri možné „tvrdé“ cesty Washingtonu a štyri protiťahy, ktorými by sa Európa mohla brániť.
Štyri cesty, ktorými môže administratíva USA postupovať:
1. Finančné stimuly smerom k obyvateľom Grónska
Podľa informácií, ktoré priniesla Al Jazeera s odvolaním sa na zdroje z prostredia Bieleho domu, sa v administratíve diskutovalo o možnosti priamych finančných platieb obyvateľom Grónska. Uvažované sumy v rozpätí od 10-tisíc do 100-tisíc dolárov na osobu by pri populácii približne 56-tisíc ľudí znamenali celkový objem niekoľkých miliárd dolárov.
Tento prístup by nadväzoval na právny rámec z roku 2009, ktorý Grónsku umožňuje vyhlásiť referendum o nezávislosti od Dánska. Platby by mohli byť prezentované ako ekonomická podpora v prípade osamostatnenia, pričom Washington by sa snažil oslabiť tradičné väzby medzi Nuukom a Kodaňou.
Podľa Al Jazeery však dostupné prieskumy ukazujú, že drvivá väčšina obyvateľov Grónska si neželá stať sa súčasťou Spojených štátov, a to ani v prípade výrazných finančných benefitov. Takýto krok by preto mohol viesť k vnútropolitickému napätiu na ostrove a k obvineniam z vonkajšieho zasahovania do demokratických procesov.
2. Oficiálny návrh na odkúpenie územia
Ďalším scenárom je pokus o oficiálne odkúpenie Grónska od Dánska. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová potvrdila, že administratíva analyzuje túto možnosť ako alternatívu k vojenskému riešeniu. Americkí predstavitelia pritom pripomínajú historické precedensy, ako boli nákupy Aljašky v roku 1867 alebo Dánskych Západných Indií v roku 1917.
Ako uvádza denník The Guardian, Dánsko aj grónska vláda takýto postup jednoznačne odmietli. Kodaň opakovane zdôrazňuje, že Grónsko nie je obchodovateľným územím a že o jeho budúcnosti môžu rozhodovať výlučne jeho obyvatelia.
Európski diplomati upozorňujú, že ak by Spojené štáty pokračovali v tlaku na „kúpu“ územia, išlo by o precedens, ktorý by mohol oslabiť medzinárodné normy týkajúce sa suverenity a územnej integrity štátov.
3. Rozširovanie americkej vojenskej prítomnosti
Spojené štáty majú na území Grónska dlhodobú vojenskú prítomnosť založenú na dohode z roku 1951, aktualizovanej v roku 2004. Kľúčovým bodom je základňa Pituffik, ktorá zohráva významnú úlohu v systémoch včasného varovania, protiraketovej obrany a monitorovania vesmíru.
Podľa The Guardian by Washington mohol postupovať cestou ďalšieho rozširovania tejto prítomnosti, napríklad zriaďovaním nových obranných oblastí alebo rozšírením existujúcich kapacít.
Takýto krok by bol odôvodňovaný rastúcou aktivitou Ruska a Číny v Arktíde, vrátane námorných trás a technologického monitoringu. Hoci by formálne nedošlo k zmene štatútu Grónska, v praxi by sa zvýšila miera americkej kontroly nad jeho bezpečnostnou infraštruktúrou, čo vyvoláva obavy v Kodani aj v Bruseli.
4. Použitie vojenskej sily
Najhorším možným scenárom zostáva priame použitie vojenskej sily. Trump opakovane naznačil, že Spojené štáty sú pripravené konať aj bez súhlasu Grónska a Dánska. „Chcel by som uzavrieť dohodu, jednoduchým spôsobom. Ale ak to neurobíme jednoduchým spôsobom, urobíme to ťažkým spôsobom,“ vyhlásil americký prezident.
Takýto krok by znamenal útok jedného člena NATO na druhého. Dánska vláda upozornila, že by to viedlo k faktickému rozpadu aliancie. Analytici zároveň poukazujú na výraznú asymetriu síl na ostrove, keďže americké jednotky disponujú podstatne väčšími kapacitami než dánska vojenská prítomnosť. Politické dôsledky by však presiahli rámec samotného konfliktu a zásadne by ovplyvnili transatlantické vzťahy.
Štyri nástroje, ktorými môže reagovať Európa:
1. Diplomatický tlak a posilnenie arktickej obrany
Základným nástrojom európskej reakcie zostáva diplomacia. Podľa The Guardian prebiehajú v rámci NATO rokovania o zvýšení vojenských výdavkov v Arktíde, posilnení spoločných cvičení a rozšírení prítomnosti spojencov v regióne. Cieľom týchto krokov je reagovať na bezpečnostné argumenty Washingtonu bez narušenia suverenity Grónska a bez vytvárania precedensu vnútroaliančného konfliktu.
2. Ekonomické protiopatrenia voči USA
Európska únia disponuje tzv. anti-coercion instrument, teda antinátlakovým nástrojom, ktorý umožňuje zavádzať obchodné, investičné a regulačné obmedzenia voči mimoúnijným krajinám. Podľa denníka by v krajnom prípade mohlo ísť o clá, obmedzenie prístupu amerických firiem na jednotný trh či zásahy do oblasti duševného vlastníctva.
Zdroje z Bruselu však upozorňujú, že použitie tohto nástroja by si vyžadovalo široký politický konsenzus členských štátov, ktorý zatiaľ neexistuje. Európske vlády zároveň zvažujú dôsledky takéhoto kroku pre spoluprácu s USA v oblasti bezpečnosti a podpory Ukrajiny.
3. Zvýšenie finančnej podpory Grónsku
Ďalším diskutovaným krokom je posilnenie ekonomickej podpory Grónska zo strany EÚ. Podľa britského denníka Európska komisia zvažuje zvýšenie finančných transferov, ktoré by sa mohli priblížiť alebo vyrovnať dánskym dotáciám vo výške približne 530 miliónov eur ročne. Okrem priamych grantov by mohlo ísť aj o investície do infraštruktúry, energetiky či vzdelávania.
Cieľom by bolo znížiť ekonomickú závislosť ostrova od externých aktérov a posilniť jeho väzby na európske štruktúry, najmä v kontexte možných budúcich rozhodnutí o politickom statuse.
4. Nasadenie európskych jednotiek
Najradikálnejšie, no potenciálne najefektívnejšie riešenie navrhuje think-tank Bruegel. Analytici Moreno Bertoldi a Marco Buti odporúčajú aktivovať tzv. kapacitu rýchleho nasadenia EÚ, ktorá umožňuje vyslať do krízovej oblasti až 5 000 vojakov. Podľa Bruegelu by prítomnosť európskych jednotiek v Grónsku, so súhlasom Kodane a Nuuku, predstavovala jasný politický signál záväzku EÚ k ochrane územnej integrity.
Autori zároveň tvrdia, že takýto krok by výrazne zvýšil politické a reputačné náklady prípadného amerického zásahu a skomplikoval získanie podpory v americkom Kongrese.
Podľa think-tanku je spor o Grónsko testom schopnosti Európskej únie reagovať na tlak zo strany strategického partnera. Vývoj v nasledujúcich mesiacoch ukáže, či sa situáciu podarí udržať v rámci diplomatických a aliančných mechanizmov, alebo či Grónsko otvorí jednu z najvážnejších kríz v moderných dejinách vzťahov medzi Európou a Spojenými štátmi.
O situácii v Grónsku sme sa rozprávali s Adamom Kočím, politickým geografom z Prírodovedeckej fakulty Ostravskej univerzity:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"