USA nenechajú Dánsko spať, a to doslova. Kodaň zriadila nočnú službu, ktorej úlohou je nonstop sledovať Trumpove výroky
Dánska diplomacia zažíva obdobie, aké nemá v novodobej histórii obdobu. Vláda totiž posilnila vnútorné mechanizmy o mimoriadne opatrenia, ktoré majú krajinu pripraviť na nepredvídateľné kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa. Na ministerstve zahraničných vecí v Kodani dnes beží nepretržitá nočná služba, ktorej jedinou úlohou je monitorovať výroky amerického prezidenta o Grónsku.
Ako informoval dánsky denník Politiken, služba sa stala trvalou súčasťou štátnej administratívy po tom, ako sa americký líder opakovane vyjadril, že Spojené štáty „potrebujú“ najväčší ostrov sveta. A podľa viacerých náznakov sú pripravené zájsť mimoriadne ďaleko.
Služba s právom budiť vládu
Nočná hliadka známa ako AC-vagten nastupuje každý deň popoludní a pracuje až do rána. Disponuje zoznamom čísiel na najvyšších činiteľov štátu a môže ich prebudiť okamžite, ak by vyhlásenia z Washingtonu naznačili zmenu situácie. Podľa Politiken musia pracovníci ešte pred siedmou hodinou ráno pripraviť pre vládu súhrn udalostí a prípadných nových výrokov amerického prezidenta.
Hliadka vznikla pôvodne ako núdzové opatrenie. Po sérii incidentov sa však zmenila na trvalú súčasť bezpečnostnej rutiny. Vedenie ministerstva jej vyhradilo samostatnú miestnosť, dokonca s posteľou, aby bola služba pripravená reagovať okamžite.
Trump trvá na tom, že USA Grónsko „budú musieť mať“
Americký prezident sa o Grónsku vyjadruje pravidelne a výrazne ostrejšie než ktorýkoľvek jeho predchodca. V marci tohto roku napríklad tvrdil, že Spojené štáty ostrov potrebujú „pre národnú aj medzinárodnú bezpečnosť“ a zdôraznil, že Washington pôjde „tak ďaleko, ako bude potrebné“.
„Potrebujeme Grónsko a svet potrebuje, aby sme mali Grónsko,“ povedal Trump. Zároveň dodal, že ak USA kontrolu nad ostrovom nezískajú, nemôžu zaručiť bezpečnosť v severnom Atlantiku.
Podobne sa americký prezident vyjadroval opakovane a v niektorých prípadoch sa zdalo, že pripúšťa aj použitie sily. „Myslím si, že Grónsko dostaneme,“ povedal v ďalšom z výrokov, ktoré ťažili diplomatov v Kodani aj v samotnom Grónsku.
Mimoriadnu nervozitu spôsobila aj neoznámená januárová návšteva Trumpovho syna v grónskom meste Nuuk, o ktorej sa dánska strana dozvedela prakticky v poslednej chvíli.
Dánske veľvyslanectvo vo Washingtone medzičasom posilnilo tímy, ktoré majú sledovať politické signály z prostredia Trumpovej administratívy a aktívne vyhľadávať vplyvné osoby schopné zasiahnuť do amerických debát o Grónsku. Podľa Politiken sa diplomati obracali aj na lobistické skupiny, no viaceré z nich ponuku odmietli.
Kodaň zároveň posilnila oddelenie pre severoatlantické otázky a grónska reprezentácia zvýšila počet diplomatických pracovníkov.
USA skúšali obísť Dánsko, grónsky premiér odolal
Kým Kodaň posilňuje vlastnú obranu, americká administratíva volí inú stratégiu a pokúša sa rokovať priamo s Grónskom či vyhľadávať grónskych občanov naklonených myšlienke pripojenia sa k USA. Politiken pripomína viacero pokusov obísť dánsku vládu, napríklad snahu dohodnúť si rozhovory s grónskymi predstaviteľmi bez účasti Kodane.
Napriek tlaku však grónski lídri trvajú na tom, že o budúcnosti ostrova budú rozhodovať len spolu s Dánskom. Premiér Jens-Frederik Nielsen viackrát zopakoval odmietavý postoj k americkým plánom. „Nikdy nebudeme majetkom, ktorý si môže ktokoľvek kúpiť,“ zdôraznil v apríli.
Dánske úrady okrem iného vypracovali internú analýzu, ktorá rozdeľuje americké požiadavky na tri rôzne scenáre, ktorými sú investície, bezpečnosť a územie. Kým prvé dve oblasti sú z hľadiska diplomacie zvládnuteľné, územné nároky označuje analýza za neakceptovateľné. Podľa Politiken je však zrejmé, že americká administratíva smeruje práve k tretiemu scenáru.
O amerických vplyvových operáciách v Grónsku sa viac dozviete v reportáži:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"