Pre Úniu je dohoda s Mercosurom Pyrrhovým víťazstvom. Farmári prehrali bitku, no politicky z nej vyšli silnejší
Európska únia sa po viac než dvadsiatich rokoch vyjednávania posúva k uzavretiu obchodnej dohody s juhoamerickým združením Mercosur. Napriek masívnym protestom farmárov, blokádam ciest aj tlaku viacerých členských štátov dali krajiny EÚ dohode zelenú. Ako však informuje magazín Politico, výsledok je pre Brusel politickým kompromisom, ktorý posilnil práve tých, ktorí sú vnímaní ako porazení.
Dohoda, ktorú má v najbližších dňoch uzavrieť predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, síce formálne prešla, no jej cena bola vysoká. Komisia v snahe utíšiť nespokojnosť poľnohospodárov výrazne pritvrdila ochranné mechanizmy, sprísnila dovozné kontroly a zároveň otvorila cestu k presunu miliárd eur v prospech farmárov v budúcom rozpočte EÚ.
Podľa Politica Brusel v zákulisí „naklonil hraciu plochu“ v prospech poľnohospodárskeho sektora. Len nedávno Komisia predstavila rozpočtový manéver v objeme približne 45 miliárd eur, ktorý umožní vládam presmerovať viac peňazí do poľnohospodárstva už v ďalšom viacročnom finančnom rámci. Výsledkom je, že dohoda EÚ-Mercosur vstupuje do platnosti spoločne s balíkom ochranných opatrení a zároveň s politickým prísľubom silnej podpory farmárov.
„Iné sektory sa sťažujú, farmári blokujú cesty,“ citoval Politico nemenovaného predstaviteľa Komisie. Výrok podľa magazínu vystihuje realitu v Bruseli. Hoci farmári tvoria čoraz menšiu časť európskej ekonomiky, ich politický vplyv zostáva mimoriadne silný.
Sektor pod tlakom, sympatie verejnosti na jeho strane
Napätie okolo dohody s Mercosurom sa neodohrávalo vo vákuu. Európske poľnohospodárstvo čelí rastúcim nákladom na energie, hnojivá a krmivá, klimatickej neistote aj dlhodobo kolísavým príjmom. K tomu sa pridáva sociálny rozmer života na vidieku, ktorý má v mnohých krajinách silný politický a kultúrny význam.
Aj preto zostávajú farmárske dotácie jednou z najcitlivejších položiek rozpočtu EÚ. Spoločná poľnohospodárska politika stále spotrebúva približne tretinu všetkých výdavkov Únie. Pokusy o jej výraznejšiu reformu alebo presun peňazí na iné priority, ako je obrana, klimatická transformácia či priemyselná politika, narážajú na tvrdý odpor.
Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen ešte pred protestmi priznal, že nespokojnosť farmárov chápe. „Počuli sme obavy farmárov a reagovali sme silnými a bezprecedentnými podpornými opatreniami,“ povedal po jednom z mimoriadnych rokovaní ministrov poľnohospodárstva.
Reforma narazila na politickú realitu
Podľa Politica pritom nejde len o Mercosur. V zákulisí sa po znovuzvolení von der Leyenovej diskutovalo o uvoľnení „zámkov“ na poľnohospodárske výdavky po roku 2027, aby mala EÚ viac flexibility reagovať na krízy. Tento technokratický plán však narazil na realitu protestov, tlaku agrárnych zväzov a obáv vlád z reakcie vidieka.
Farmárske organizácie, vrátane silnej lobby Copa-Cogeca, napriek ústupkom hovoria o strate dôvery v európske inštitúcie a avizujú pokračovanie mobilizácie. V Bruseli to vyvoláva frustráciu, no zároveň aj rešpekt k sile sektora, ktorý dokáže politicky vyťažiť aj zo zdanlivej prehry.
Ako uzatvára Politico, predsedníčka Komisie môže síce odletieť do Južnej Ameriky, aby dohodu s Mercosurom spečatila, no po návrate ju v Bruseli čaká ďalší zápas. Farmári už totiž dávajú najavo, že prehratá obchodná bitka pre nich neznamená koniec politického boja.