Fínsko-ruská hranica sa môže stať novou líniou konfliktu. Satelity odhaľujú tiché zbrojenie Moskvy

Zatiaľ čo rokovania o prímerí na Ukrajine sa vlečú, Rusko v tichosti posilňuje svoje vojenské kapacity pozdĺž 1 340 kilometrov dlhého úseku pri hranici s Fínskom – teda na najdlhšej priamej hranici s členským štátom NATO, píše francúzsky spravodajský kanál France24.

Podľa satelitných snímok, ktoré zverejnili Wall Street Journal a New York Times a ktoré potvrdili aj predstavitelia NATO, došlo k výraznému posilneniu ruskej vojenskej infraštruktúry.

Čítajte viac

Milión vojakov a dôkaz pre NATO: Fínsko sa sústreďuje na obranu, záložníkom sa zvýši hranica veku

Snímky ukazujú nové rady stanov, sklady schopné uskladniť vojenskú techniku či zrekonštruované prístrešky pre bojové lietadlá.

Dve tisícky vojakov pri hranici

V Kamenke, len 60 kilometrov od fínskej hranice, bolo od februára 2025 postavených viac ako 130 vojenských stanov. Oblasť, ktorá bola ešte v roku 2022 nevyužitá, teraz podľa všetkého dokáže ubytovať až 2 000 vojakov.

Ďalších 160 kilometrov od hranice, v Petrozavodsku, vznikli tri veľké sklady, každý s kapacitou približne 50 obrnených vozidiel. Wall Street Journal informoval, že Kremeľ plánuje v meste zriadiť nové armádne veliteľstvo pre desaťtisíce vojakov.

Na základni Severomorsk-2 v Arktíde, ktorá bola zatvorená od roku 1998 a znovu otvorená v roku 2022, prebieha rozsiahla rekonštrukcia. Fínsky vojenský historik Emil Kastehelmi uviedol, že do roku 2022 tam síce existoval pluk bezpilotných lietadiel, ale základňa nebola využívaná pre väčšiu techniku. „Teraz ju rekonštruujú, čistia zarastené oblasti – zdá sa, že tam plánujú zvýšiť aktivitu,“ povedal.

Podľa neho zatiaľ nejde o radikálny vývoj, ale je zjavné, že Rusko rozvíja infraštruktúru a pravdepodobne cvičí nových vojakov.

Fínska reakcia: zbrojenie a mobilizačné plány

Fínsko vstúpilo do NATO v apríli 2023, po ňom nasledovalo aj Švédsko. Rusko na tento krok reagovalo sľubom prijať „odvetné opatrenia“.

„Rozširovanie NATO je zásahom do našej bezpečnosti a do národných záujmov Ruska,“ vyhlásil vtedy hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Foto: Planet Labs Satelitná sníma zverejnená denníkom The New York Times ukazuje, ako Rusko buduje novú vojenskú infraštruktúru.

Krátko nato sa Rusko pokúsilo vyvolať migračnú krízu na fínskej hranici, čo Helsinki prinútilo v novembri 2023 uzavrieť pozemné priechody. Žiadosti o azyl odvtedy prijímajú len na letiskách a v prístavoch.

Fínska vláda plánuje zvýšiť vojenské výdavky na tri percentá HDP do roku 2029 a rozšíriť vekový limit rezervistov na 65 rokov. Cieľom je dosiahnuť do roku 2031 kapacitu až milióna mobilizovateľných občanov.

Fínska sila: delostrelectvo aj F-35

„Ich pozícia tu existuje: musíme byť pripravení čeliť Rusom sami,“ uviedol odborník na európsku bezpečnosť Ed Arnold. Fínsko dokáže v prípade vojny okamžite zmobilizovať 284 000 vojakov, čo je viac než vo väčšine európskych krajín.

Fínsko disponuje silným delostrelectvom vrátane juhokórejských K9 Thunder a raketometov M270 podobných HIMARS. V roku 2021 si objednalo 64 stíhačiek F-35 od spoločnosti Lockheed Martin za 8,4 miliardy eur, ktoré má začať využívať tento rok.

„Je to jedna z najlepšie vybavených armád nielen na konvenčnú, ale aj hybridnú obranu,“ dodal Arnold. „Rusi by boli veľmi nerozumní, keby sa rozhodli postaviť proti Fínom.“

Ruské zdroje budú rozptýlené

Aj keď sa v budúcnosti očakáva preskupenie ruských síl smerom k fínskej hranici, posilnenie východného krídla NATO komplikuje Moskve situáciu.

„Rusi teraz musia pokryť nielen Pobaltie, ale celú hranicu s Fínskom a tiež Ukrajinu,“ povedal Arnold. „Budú potrebovať viac vojakov, ale tí budú rozptýlení na väčšej ploche.“

Z dlhodobého hľadiska podľa neho Rusko celý konflikt strategicky nezvládlo.

Rutte exkluzívne pre ta3: Rusko vyrába za tri mesiace toľko munície ako NATO za rok.