Monitoring kvality ovzdušia či prístup k pitnej vode. Vláda schválila ďalší akčný plán pre životné prostredie

Vláda na piatkovom (9. 1.) rokovaní schválila ďalší Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov SR, tzv. NEHAP VI. Jeho hlavným cieľom je minimalizovať riziká, pochádzajúce zo životného prostredia, ktoré môžu poškodzovať a ohrozovať zdravie ľudí. Zabezpečiť sa to má prostredníctvom návrhu aktivít rozpracovaných pre relevantné rezorty.

Pozrite si prvý vstup redaktorky ta3:

Materiál zahŕňa opatrenia zamerané na zlepšenie monitoringu i kvality ovzdušia, zvyšovanie povedomia o jeho znečistení a prioritou je aj aktualizácia národného programu znižovania emisií. Opatrenia sa týkajú aj zaistenia prístupu k bezpečnej pitnej vode, sanitácii a hygiene vo všetkých oblastiach s podporou integrovaného riadenia vodných zdrojov.

Medzi ďalšie plánované aktivity patrí napríklad aj minimalizácia nepriaznivých účinkov chemických látok na ľudské zdravie a životné prostredie, monitoring rizikových chemikálií a látok v potravinách a predmetoch či zavedenie a využívanie ľudského biomonitorovania.

Čítajte viac

Trestná novela je oficiálne v platnosti. „Trikrát a dosť“ sa vracia po zverejnení v Zbierke zákonov

Projekty financované zo štátneho rozpočtu

Materiál zahŕňa aj aktivity zamerané na podporu zdravších, odolnejších a udržateľných miest a regiónov či zdravej, bezpečnej, ekologickej a inkluzívnej mobility a dopravy pre všetkých, prechod na dopravné systémy s nulovými emisiami či vytvorenie podmienok pre plánovanie bezpečnej pešej a cyklistickej infraštruktúry. Rovnako napríklad aj aktivity zamerané na podporu pravidelnej pohybovej aktivity detí a mládeže v školskom prostredí.

NEHAP VI aktualizuje národné priority v oblasti životného prostredia a zdravia, ktoré vychádzajú z Budapeštianskej deklarácie, ktorá bola podpísaná na Ministerskej konferencii o životnom prostredí a zdraví, ktorá sa uskutočnila v júli 2023 v Budapešti.

„Kvalita životného prostredia je neoddeliteľne spojená so zdravím obyvateľov, a to nielen na globálnej, ale aj na národnej úrovni. Slovensko, ako súčasť Európskej únie, čelí viacerým environmentálnym výzvam, ktoré majú priamy dopad na zdravie jeho obyvateľov. Problematika znečistenia ovzdušia, kvality vody, pôdy a vplyv klimatických zmien sa stáva stále aktuálnejšou, preto je dôležité hľadať riešenia na zlepšenie týchto oblastí. K tomu slúži aj participácia Slovenska na rôznych medzinárodných fórach,“ ozrejmilo Ministerstvo zdravotníctva SR.

Finančné prostriedky na pokrytie aktivít NEHAP VI. budú čerpané zo štátneho rozpočtu v rámci kapitol jednotlivých rezortov a z prostriedkov EÚ.

Fondy pod limitom majú nové označenie

Novela má prevziať aj ďalšiu smernicu z roku 2024, ktorá je zameraná na zaobchádzanie s rizikom koncentrácie vyplývajúcim z expozícií voči centrálnym protistranám a s rizikom protistrany pri centrálne zúčtovávaných transakciách s derivátmi.

„Keďže mechanizmy centrálneho zúčtovania zmierňujú riziko protistrany, ktoré je obsiahnuté v zmluvách o derivátoch, pri určovaní uplatniteľných limitov pre riziko protistrany treba zohľadniť, či derivát centrálne zúčtovala centrálna protistrana, a vytvoriť rovnaké podmienky pre deriváty obchodované na burze a mimoburzové deriváty,“ vysvetlilo MF.

Upraviť sa majú aj ďalšie vybrané ustanovenia zákona o kolektívnom investovaní podľa poznatkov z praxe. Pôjde napríklad o zavedenie pravidelnej rotácie nezávislých oceňovateľov nehnuteľností, či zavedenie označenia „správca podlimitných rizikových fondov“ pre registrovaných správcov podlimitných alternatívnych investičných fondov.

Predkladateľ navrhuje účinnosť jednotlivých ustanovení novely postupne, a to od 16. apríla 2026, 25. júna 2026 a 16. apríla 2027.

Čítajte viac

Transakčná daň končí, zvyšujú sa však odvody. Vysvetľujeme zmeny, ktoré čakajú živnostníkov v novom roku

Linky pomoci a psychosociálna podpora

Na základe schválených minimálnych štandardov dištančného poradenstva je v príprave legislatíva, ktorá má upraviť poskytovanie dištančného poradenstva vrátane liniek pomoci pre deti. Vyplýva to z informácie o napĺňaní priorít Národnej koncepcie ochrany detí v digitálnom priestore a akčného plánu na roky 2024 - 2025, ktorú vláda v piatok vzala na vedomie. Materiál predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).

Dokument uvádza, že minimálne štandardy boli multirezortne vypracované v rokoch 2023 - 2024 a definujú požiadavky na bezpečné, dostupné, anonymné a bezplatné poskytovanie psychosociálnej podpory aj pravidlá eskalácie v prípadoch ohrozenia dieťaťa. Implementácia štandardov je podľa materiálu zabezpečovaná aj cez projekt Sieť podpory pre každý krok, ktorý podporil viaceré linky psychosociálnej pomoci, napríklad Linku detskej istoty (116 111, 116 000), IPčko či Linku Nezábudka.

Ochrana detí v digitálnom priestore

Materiál zároveň pripomína výskumné zistenia o správaní detí a mládeže v online priestore. Podľa publikácie Centra vedecko-technických informácií (CVTI) SR má 97 % žiakov prístup na internet a viac ako 40 % je online päť a viac hodín denne, pričom viac než polovica má skúsenosť s negatívnym obsahom. Rodičia sa o online aktivity detí zaujímajú prevažne len „niekedy“ (51 %), uvádza dokument.

V časti prevencie dokument spomína aktivity pre školy. Do výzvy ku Dňu bezpečného internetu sa podľa materiálu v roku 2024 zapojilo 100 škôl a približne 3500 žiakov a študentov, v roku 2025 približne 170 škôl a takmer 5600 detí. Materiál sa venuje aj téme nenávistného obsahu na internete, organizácia digiQ podľa neho nahlásila 1304 nenávistných prejavov a vzdelávací obsah s týmto zameraním mal dosah na približne dva milióny používateľov internetu.

Spolupráca rezortov na ochrane kritických subjektov

Vláda SR na piatkovom zasadnutí schválila stratégiu odolnosti kritických subjektov. Má zabezpečiť zvýšenie odolnosti kritickej infraštruktúry. Rezort vnútra, ktorý ju pripravil, sľubuje prechod na proaktívnejší a dynamickejší prístup k ochrane.

„Pôvodný model ochrany a obrany prvkov kritickej infraštruktúry sa zameriaval skôr na statické a reaktívne opatrenia po vzniku udalosti. Nová stratégia prechádza od pasívneho modelu ochrany k dynamickému a proaktívnemu systému, založenému na hodnotení rizík, prevencii a reziliencii. Nová legislatíva v podobe zákona o kritickej infraštruktúre vyžaduje pravidelné hodnotenie rizík kritickými subjektmi. Cieľom je pochopiť najväčšie hrozby a zmierniť ich riziko, ako aj dôsledky,“ uviedlo ministerstvo v materiáli.

Štát by mal podľa materiálu vytvoriť dynamický systém s jasnými postupmi pre rôzne typy hrozieb. „To zahŕňa aj lepšiu koordináciu medzi štátnymi orgánmi a kritickými subjektami,“ podotklo ministerstvo v dokumente. Z materiálu vyplývajú úlohy nielen pre rezort vnútra, ale aj pre ministerstvá hospodárstva, dopravy, zdravotníctva či financií.

Pozrite si reportáž o zmenách na cestách: