Za NATO by som nedal ani deravý groš. Chmelár varuje, že Európa po Venezuele Trumpa nebezpečne podceňuje
Slovensko a Česko obnovujú spoločné medzivládne rokovania, no podľa politického komentátora a historika Eduarda Chmelára z nich netreba robiť väčší politický symbol, než v skutočnosti sú. V relácii Téma dňa na ta3 zároveň varoval, že Európa sa v ére Donalda Trumpa správa príliš opatrne a miestami až submisívne. Po udalostiach vo Venezuele podľa neho už nie je možné jeho slová a hrozby zľahčovať, a to ani v prípade Grónska.
Chmelár v úvode diskusie zdôraznil, že aj zdanlivo formálne kroky v susedských vzťahoch sa v poslednom období menili na vnútropolitické témy. Pripomenul, že v Česku sa ešte pred voľbami riešilo, kam povedie prvá návšteva premiéra, pričom aj tento detail sa stal súčasťou politických sporov.
„Treba si uvedomiť, že aj z takej formálnej veci, ako je prvá návšteva po voľbách, sa stalo politikum,“ povedal Chmelár. Za podstatné však považuje, že premiéri sa nielen stretli, ale našli aj konkrétne prieniky.
„Je to pozitívne, že tí premiéri sa nielen stretli, ale aj zhodli. Dohodli sa na obnove spoločných zasadnutí vlád, ale aj na spoločnej podpore viacerých dôležitých otázok, takže toto treba hodnotiť jedine pozitívne,“ uviedol.
Chmelár pripustil, že v zahraničnej politike môžu mať Robert Fico a Andrej Babiš podobné postoje, no nie identické. Zároveň vymenoval oblasti, kde sa podľa neho spolupráca črtá konkrétnejšie: energetika, emisné povolenky či kritika Green Dealu.
„Veľmi podobný názor majú v otázkach emisných povoleniek a Green Dealu. Ale práve tam by som zdvihol jeden varovný palec,“ upozornil.
V kritike Európskej komisie išiel ďalej, no zároveň varoval pred politickým marketingom, ktorý podľa neho sľubuje jednoduché riešenia.
„Samozrejme, že politika Európskej komisie je hlúpa a tie navrhované riešenia si vyžadujú vážnu revíziu,“ povedal, no dodal, že klimatická agenda sa nedá „zrušiť“ iba politickým rozhodnutím. „Túto otázku môžeme len oddialiť, nie zhodiť zo stola,“ zdôraznil.
Ako príklad použil Čínu, ktorá sa podľa neho z pragmatických bezpečnostných dôvodov preorientovala smerom k elektromobilite a obnoviteľným zdrojom. „Pre nich je to bezpečnostná otázka… tie fosílne palivá musia dovážať a nechcú byť od nich závislí,“ tvrdí Chmelár.
Odmieta preto predstavu, že sa téma klímy dá „odbiť“ politicky populárnymi vyhláseniami. „Klimatická kríza nezmizne lusknutím prsta,“ povedal a dodal, že podľa neho pôsobilo „komicky“, keď ju český minister vyhlásil za skončenú.
Vyzval, aby sa Slovensko a Česko nepokúšali iba odkladať nepopulárne kroky, ale prichádzali aj s vlastnými návrhmi. „Nestačí len volať po tom, aby sme predbežne zastavili uplatňovanie týchto vecí. Bolo by dobre, keby sme aj my prišli s nejakým riešením,“ myslí si.
Ambícia oživiť V4, Chmelár jej neverí
Téma sa následne posunula k Vyšehradskej štvorke. Chmelár pripomenul, že svoj skeptický postoj prezentoval v relácii opakovane a ani teraz ho nemení. „Ja v oživenie V4 neverím. Bol by som veľmi prekvapený, keby sa to premiérovi Ficovi podarilo,“ uviedol.
Za problém nepovažuje len napätie medzi Poľskom a Maďarskom. Zdôraznil, že Poľsko podľa neho hrá vlastnú mocenskú hru a vníma sa ako „iná váhová kategória“.
„Poľsko má veľmocenské nároky. Ono sa cíti byť veľmocou strednej Európy,“ povedal. Zároveň tvrdí, že v období, keď „medzinárodné právo je v troskách“, je pre malé štáty kľúčové chrániť princípy, ktoré ich v minulosti držali nad vodou.
„Pre malé štáty to vždy bola jediná a najbezpečnejšia záruka ich ochrany,“ zdôraznil v súvislosti so zdokonaľovaním a obranou medzinárodného práva. Ako perspektívnejší smer navrhol širšie regionálne prepájanie, nielen v rámci V4.
„Tu by sme sa mali spájať. Česko, Slovensko, Maďarsko, Rakúsko, ale aj Chorvátsko, Slovinsko, prípadne Srbsko a ďalšie štáty,“ povedal.
Pri deklaráciách premiérov o posilnení V4 síce hovorí, že im „drží palce“, no výsledok očakáva opačný. „Som takmer presvedčený, že sa im to nepodarí,“ dodal s tým, že realitu ukáže predsedníctvo Slovenska.
Venezuela nebola prekvapením
Druhá polovica diskusie sa venovala zahraničnopolitickým krokom Donalda Trumpa, najmä po zásahu vo Venezuele a zadržaní prezidenta Nicolása Madura. Chmelár zdôraznil, že ho to neprekvapilo a kriticky sa vyjadril aj k tomu, ako časť verejnosti vkladala do Trumpa nádeje. „Nie som prekvapený,“ uviedol.
Za „sklamanie“ označil najmä postoj riaditeľky amerických národných spravodajských služieb Tulsi Gabbardovej, o ktorej hovorí, že dlhodobo vystupovala proti vojnám, no dnes podľa neho prebrala jazyk ochrany amerických záujmov. „To je pre mňa sklamanie… ale nie samotný Donald Trump,“ povedal.
Chmelár tvrdí, že Trump koná otvorenejšie než jeho predchodcovia, no podstata zostáva rovnaká. „Donald Trump len neobyčajne úprimným spôsobom obnažil to, čo bolo podstatou americkej spoločnosti, amerického impéria dlhodobo,“ tvrdí.
Podľa neho Spojené štáty už svoje konanie „neskrývajú za ľudské práva“. „Už to hovorí s takou drsnosťou, až nás to šokuje. Ale v podstate v tom pozadí to bolo stále,“ dodal.
Kritika stavu v USA aj prístupu Európy
Chmelár opísal aj vnútornú atmosféru v Spojených štátoch, ktorú vníma ako problematickú v otázke lojalít a tlaku na médiá.
„V Spojených štátoch sú všetci úradníci podriadení a lojálni a slepo poslušní nie štátu, nie ústave, nie ľudu, ale prezidentovi,“ povedal. Kritizoval aj to, že Európa sa podľa neho bojí Trumpovi otvorene oponovať.
„Správajú sa k Donaldovi Trumpovi ako k pubertálnemu decku, ktoré sa boja nejakým spôsobom rozhádzať,“ uviedol a dodal, že lídri radšej „lichotia“ a „našľapujú po špičkách“ namiesto jasného vymedzenia a stanovenia červených čiar. V tejto súvislosti upozornil, že Trumpove vyhrážky sa netýkajú len Venezuely. „Vyhráža sa Kolumbii, vyhráža sa Mexiku, vyhráža sa Kube, vyhráža sa Grónsku, vyhráža sa Iránu,“ vymenoval.
V ďalšej časti rozhovoru sa Chmelár dotkol aj otázky námornej blokády a zastavovania lodí, ktoré označil za problematické z hľadiska medzinárodného práva.
„Toto je ďalšie flagrantné porušenie medzinárodného práva,“ povedal. Varoval, že ak by sa podobný postup rozšíril, mohlo by to zasiahnuť globálny obchod. „Mohli by zablokovať celý námorný obchod,“ upozornil.
Zároveň tvrdí, že kroky vo Venezuele smerujú v konečnom dôsledku proti Číne. „Cieľom Donalda Trumpa je, aby Venezuela prestala predávať lacnú ropu Číne,“ povedal a podobnú logiku vidí aj pri tlaku na Irán.
Chmelár sa vrátil aj k argumentom, ktorými USA odôvodňovali zásah vo Venezuele, vrátane tvrdení o tom, že Maduro je narkobarón. Podľa neho tieto obvinenia neobstáli.
„Žiaden kartel neexistuje. To je výmysel Donalda Trumpa,“ tvrdí. Ako dôkaz uviedol, že obvinenie bolo podľa neho následne potichu zrušené. „Ministerstvo spravodlivosti potichu zrušilo obvinenie… lebo prirodzene to bola blbosť,“ dodal.
Jadro jeho argumentu je však iné: aj keby bol Maduro diktátor alebo vinný zo zločinov, únos hlavy štátu podľa neho nie je legálny. „Ani keby tie obvinenia boli pravdivé, ani tak nemáte právo uniesť prezidenta,“ zdôraznil.
K „zdržanlivej“ reakcii európskych lídrov sa vyjadril kriticky a uviedol príklad nemeckého kancelára. „Keď nemecký kancelár odmietol v prvej reakcii odsúdiť tento únos tým, že je to príliš komplexné,“ povedal a dodal, že pri ruskej invázii na Ukrajinu by podobná reakcia podľa neho vyvolala pobúrenie.
„Nie dvojaký meter, ale dvojaký kilometer“
Chmelár zároveň tvrdí, že Západ používa rozdielne štandardy voči autoritárskym režimom podľa toho, či sú spojencami alebo nepriateľmi. „Máme dobrých a zlých diktátorov na základe čoho? To už nie je dvojaký meter, ale dvojaký kilometer,“ vyhlásil.
Ako príklady spomenul Saudskú Arábiu a ďalšie štáty, s ktorými podľa neho Spojené štáty udržiavajú pragmatické vzťahy napriek ich vnútornému charakteru.
Zároveň zdôraznil, že medzinárodné právo má význam aj vtedy, ak ho veľmoci porušujú. „Medzinárodné právo nie je o tom, že ho striktne dodržiavajú všetky veľmoci, ale že sú tu nejaké normy, ktoré všetci akceptujeme,“ povedal.
Ako dopadne Grónsko?
V druhej zahraničnopolitickej téme sa diskusia stočila k Trumpovým vyjadreniam o Grónsku. Chmelár zdôraznil, že po precedense vo Venezuele sa hrozba nedá brať na ľahkú váhu.
„Po Venezuele už nikto nemôže brať slová Donalda Trumpa na ľahkú váhu,“ uviedol. Reakcie typu, že nejde o anexiu, ale „kúpu“, podľa neho problém neriešia. „Grónsko nie je na predaj,“ odkázal v súvislosti s vyjadreniami USA.
Navrhol, aby Európa posilnila svoju prítomnosť v regióne a stanovila červené čiary. „Rozhodne by sme mali posilniť vojenskú prítomnosť v Grónsku, aby sme Spojeným štátom ukázali červené čiary,“ uviedol.
V tejto súvislosti opäť zdôraznil, že problém podľa neho nespočíva len v Trumpovi, ale v širšom americkom postoji k OSN a medzinárodným pravidlám.
„Keď Marco Rubio povie, že ho nezaujíma, čo hovorí OSN… práve tu poukazujem na to, že to nie je len Donald Trump,“ povedal.
Chmelár v rozhovore opakovane tvrdil, že Európa sa musí prestať správať ako vazal USA. „My sa musíme emancipovať od spôsobov politiky Spojených štátov,“ povedal.
Ak by Spojené štáty naozaj zaútočili na Grónsko, považoval by to za definitívny zlom v Aliancii. „Severoatlantická aliancia už dnes je podľa mňa rozsypaná… ja by som za ňu nedal ani deravý groš,“ vyhlásil.
K vojne na Ukrajine a rokovaniam tzv. koalície ochotných bol rovnako skeptický, pričom zdôraznil, že podľa neho sa v praxi nedohodlo nič zásadné.
„My by sme si mali začať predovšetkým konečne chrániť vlastný zadok,“ dodal.
Pozrite si celú časť relácie Téma dňa.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"