Iba tlak alebo reálna hrozba? Trump opäť otvára tému Grónsko. Sklenár pre ta3: Ďalšia epizódu jeho románu

7.1.2026 16:30

Vyjadrenia amerických predstaviteľov o možnom prevzatí kontroly nad Grónskom opäť rozvírili medzinárodnú diskusiu. Kým Biely dom tvrdí, že zvažuje rôzne scenáre vrátane vojenských, analytici upozorňujú, že ide najmä o tlak a vyjednávaciu taktiku.

Grónsko
Foto: TASR/AP

Téma, ktorá sa vracia v citlivom čase

Spojené štáty sa v posledných dňoch opäť ostro vyjadrujú k budúcnosti Grónska. Jeden z najvplyvnejších poradcov amerického prezidenta Stephen Miller vyhlásil pre CNN, že „nikto sa vojensky nepostaví Spojeným štátom v otázke budúcnosti Grónska“. Zároveň však americká administratíva podľa BBC tvrdí, že invázia v tejto chvíli nie je plánovaná.

Podľa bývalého ministra obrany a analytika think-tanku Globsec Martina Sklenára sledujeme ďalšiu kapitolu dlhšieho politického príbehu. „Sledujeme ďalšiu epizódu románu, ktorý nám píše prezident Trump o Grónsku,“ povedal v ta3.

Sklenár upozorňuje, že návrat tejto témy prichádza v čase, keď Spojené štáty čelia viacerým citlivým otázkam doma aj v zahraničí. Podľa neho môže ísť aj o snahu odpútať pozornosť od iných problémov a zároveň demonštrovať silu.

Nerasty, bezpečnosť a tlak na spojencov

Záujem USA o Grónsko nie je nový. Podľa BBC ide o strategicky významné územie v Arktíde, bohaté na nerastné suroviny vrátane vzácnych zemín, uránu či železnej rudy. Odborníci zároveň upozorňujú na potenciálne zásoby ropy a plynu, ktoré sa môžu stať dostupnejšími v dôsledku topenia ľadovcov.

Americký prezident Donald Trump však opakovane tvrdí, že jeho záujem nie je primárne ekonomický. „Potrebujeme Grónsko pre národnú bezpečnosť, nie pre minerály,“ vyhlásil podľa BBC. Zároveň poukázal na rastúcu prítomnosť Ruska a Číny v arktickom regióne.

Podľa Sklenára je bezpečnostný rozmer legitímny, no existujú aj iné cesty než nátlak. „Spojené štáty už dnes v Grónsku pôsobia, majú tam vojenskú základňu a spolupracujú s Dánskom aj grónskymi autoritami. Ak majú záujem o rozšírenie spolupráce, rokovania sú prirodzenou cestou,“ zdôraznil.

Dánsko, NATO aj Grónčania reagujú ostro

Vyhlásenia amerických predstaviteľov vyvolali silnú reakciu zo strany Dánska. Premiérka Mette Frederiksenová upozornila, že prípadná anexia Grónska by znamenala vážny zásah do fungovania NATO.

Podľa Sklenára by takýto krok vyslal nebezpečný signál aj smerom k Rusku a Číne. „Bola by to situácia, ktorá by NATO dostala do extrémne zložitej diplomatickej pozície a podkopala by dôveryhodnosť aliancie,“ uviedol.

BBC pripomína, že Grónsko je síce autonómnym územím, no patrí pod Dánsko, ktoré je členom NATO. Ostrov s približne 56-tisíc obyvateľmi nemá vlastnú armádu, no nachádza sa na ňom americká základňa Pituffik Space Base, dôležitá pre vesmírnu a obrannú infraštruktúru USA.

Samotní obyvatelia Grónska sa voči americkým plánom dlhodobo vymedzujú. Premiér Grónska Jens-Frederik Nielsen reagoval slovami, že predstavy o prevzatí ostrova sú „fantáziou“ a vyzval na rešpektovanie medzinárodného práva.

Podľa BBC síce väčšina Grónčanov podporuje myšlienku nezávislosti od Dánska, no drvivá väčšina zároveň odmieta predstavu, že by sa ostrov stal súčasťou Spojených štátov.

Vyjednávacia taktika namiesto reálnej hrozby

Analytik Globsecu sa domnieva, že tvrdá rétorika Washingtonu má skôr vytvoriť pocit naliehavosti.

Je to typický prístup americkej administratívy – najskôr vytvoriť tlak a silnú pozíciu, z ktorej sa následne rokuje,“ vysvetlil Sklenár.

Podľa jeho slov momentálne nič nenasvedčuje tomu, že by vojenský scenár bol prioritou. Skôr ide o kombináciu strategickej komunikácie, bezpečnostných záujmov a ekonomických kalkulácií.

Pozrite si celý rozhovor s Martinom Sklenárom,

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"