Súd s Madurom bude dlhý a zložitý, ide o právo aj politiku zároveň. Kováčik pre ta3 vysvetľuje slabé miesta procesu

Proces s venezuelským prezidentom Nikolásom Madurom vyvoláva otázky nielen o sile dôkazov, ale aj o medzinárodnom práve, americkej stratégii a geopolitických záujmoch. Podľa dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela Branislava Kováčika pôjde o dlhý a sledovaný proces.

Nicolás Maduro
Foto: TASR/AP

Problematický je spôsob zadržania

Ako uviedol Kováčik, samotná americká obžaloba voči Madurovi je z hľadiska americkej legislatívy právne pevná. Obvinenia z narkoterorizmu, sprisahania a pašovania drog podľa neho zodpovedajú americkému právnemu rámcu.

Zároveň však upozornil na sporný spôsob, akým sa Maduro dostal na územie Spojených štátov. „Ten spôsob, akým sa Maduro dostal na územie USA, je problematický, pretože došlo k takzvanej extrakcii, niektorí hovoria priamo o únose,“ uviedol. Podľa neho ide o porušenie princípov medzinárodného práva, keďže ide o hlavu štátu, hoci s problematickou legitimitou.

Maduro sa podľa Kováčika označil za prezidenta Venezuely a žiadal, aby sa na neho vzťahovala imunita. „On sám sa vyhlásil za prezidenta a preto tvrdil, že má nárok na imunitu,“ doplnil.

Dôkazy zatiaľ verejnosť nepozná

Dekanova analýza poukazuje na to, že verejne dostupná obžaloba je zatiaľ všeobecná. „Má približne 25 strán a v tejto fáze je pomerne vágna, čo je však pri takýchto prípadoch úplne normálne,“ vysvetlil. Skutočné dôkazy majú podľa neho k dispozícii vyšetrovatelia a prokurátori a mnohé informácie sú utajené.

Proces preto môže v niektorých fázach prebiehať bez prítomnosti verejnosti a médií. Kováčik zároveň upozornil, že obžaloba sa netýka len samotného Madura, ale aj jeho manželky, syna a viacerých spolupracovníkov, z ktorých niektorí sú stále súčasťou venezuelskej vlády.

„Ide o obvinenia širšieho okruhu osôb, ktoré tvoria jadro súčasného režimu,“ dodal.

Podľa odhadov analytikov by sa samotný proces mohol začať najskôr v roku 2027. Kováčik však zdôraznil, že Maduro má v americkom právnom systéme možnosť obhajoby. „Porota najskôr rozhoduje o tom, či sa v trestnom stíhaní bude pokračovať, a celý proces bude pod mimoriadnym dohľadom,“ povedal.

V prípade uznania viny mu hrozí trest od 10 do 20 rokov, v najhoršom prípade doživotie. Zároveň pripomenul, že v minulosti existovali precedensy, keď americký prezident udelil milosť lídrom z latinskoamerického regiónu.

Manželka a rodinné väzby ako súčasť moci

Zapojenie Madurovej manželky do obžaloby podľa Kováčika súvisí s charakterom venezuelského politického systému. „Ona nebola len ceremoniálnou prvou dámou, ale pôsobila vo viacerých verejných funkciách,“ uviedol.

Podľa neho nie je v autoritárskych režimoch výnimočné, že rodinní príslušníci obsadzujú kľúčové pozície. Pripomenul, že aj ďalší členovia vlády čelili americkým sankciám a na niektorých boli vypísané finančné odmeny vedúce k ich zadržaniu.

„V tomto prípade má proces aj silný symbolický rozmer – americká administratíva ním demonštruje boj proti narkoterorizmu,“ povedal Kováčik s tým, že Madurovi je nepriamo pripisovaná zodpovednosť za smrť tisícov Američanov v dôsledku pašovania drog.

USA tvrdia, že nejde o vojnu

K vyjadreniam amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Spojené štáty nie sú vo vojne s Venezuelou, Kováčik uviedol, že ide o zámernú komunikačnú stratégiu. „Americká strana zdôrazňuje, že ide o law enforcement operáciu, nie o vojenský konflikt,“ vysvetlil.

Podľa americkej legislatívy môže vojnu vyhlásiť len Kongres, a preto sú takéto operácie označované ako bezpečnostné zásahy. Použitie vojenských síl bolo podľa amerických predstaviteľov nevyhnutné, keďže Maduro bol chránený ozbrojenými zložkami.

„Tieto sily nemajú pokračovať v útokoch, ale slúžia na vynucovanie práva, napríklad formou námorných blokád,“ dodal Kováčik.

Ropa, voľby a strategické záujmy USA

Spojené štáty podľa neho zvažujú viacero scenárov vývoja vo Venezuele. „Americká administratíva vyhodnotila, že okamžitá podpora opozície by mohla viesť k chaosu,“ uviedol.

Jedným z hlavných cieľov USA je podľa Kováčika zabezpečenie prístupu k venezuelskej rope a obnovenie kontraktov pre americké spoločnosti. „Otvorene sa hovorí o rope, voľbách aj o zmene režimu,“ povedal.

Kontrola exportu venezuelskej ropy by podľa neho mohla vytvoriť tlak aj na ďalších globálnych hráčov, vrátane Číny. Zároveň upozornil, že vojenské zásahy USA v Latinskej Amerike nie sú historicky výnimočné a viacerí regionálni lídri s takýmto scenárom rátajú.

Pozrite si celý rozhovor s odborníkom.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"