Dva dni pred Vianocami zaklopal na dvere pocestný. U rodiny zostal 45 rokov

Vianoce v roku 1975 zásadne zmenili životy mladého manželského páru z Cardiffu (hlavné mesto Walesu, jedna z častí Spojeného kráľovstva - pozn. red.), Roba a Dianne Parsonsových. Dva dni pred Štedrým dňom, 23. decembra, zaklopal na dvere ich domu muž, ktorý v ruke držal igelitové vrece so svojimi vecami a mrazené kura.

Rob ho spoznal ako Ronnieho Lockwooda, ktorého si matne pamätal zo svojho detstva a nedeľnej školy, píše BBC.

Pozvanie dnu

Po krátkom rozhovore Rob Ronnieho pozval dnu. Manželia mu uvarili jedlo, umožnili mu osprchovať sa a dovolili mu zostať na Vianoce. Ronnie bol autista, mal takmer 30 rokov a od 15 rokov bol bez domova. Pár, vtedy vo veku 27 a 26 rokov, sa rozhodol vziať ho pod svoju ochranu.

Písali sme

Krampus nie je jediná temná postava európskych Vianoc. Tió de Nadal kadí sladkosti, Jólakötturinn zas požiera zlé deti

Pôvodne plánovali, že Ronnie odíde po sviatkoch, no nedokázali ho po Vianociach poslať preč. Po konzultáciách s úradmi zistili, že na získanie práce potrebuje adresu a na získanie adresy prácu, čo Rob opísal ako situáciu, v ktorej sa ocitá mnoho ľudí bez domova.

Detstvo bez zázemia

Ronnieho detstvo bolo poznačené pobytom v ústavoch. Do starostlivosti bol umiestnený v ôsmich rokoch, z Cardiffu odišiel ako jedenásťročný a poslali ho do školy vzdialenej približne 200 míľ (asi 322 kilometrov - pozn. red.), kde strávil päť rokov.

Podľa Roba tam nemal priateľov ani stabilnú sociálnu podporu. Po návrate do Cardiffu vo veku 15 rokov nemal kam ísť.

Postupné zbližovanie sa

Začiatky spoločného života boli pre pár náročné. Ronnie sa vyhýbal očnému kontaktu a komunikoval len minimálne. Postupne si však k sebe našli cestu a Parsonsovci si k nemu vytvorili silný citový vzťah.

Pomohli mu získať prácu ako smetiar a kúpili mu nové oblečenie, keď zistili, že stále nosí veci z detstva.

Ronnie sa stal plnohodnotnou súčasťou domácnosti. Mal svoje rituály, pomáhal v domácnosti, denne kupoval noviny, každé Vianoce daroval rovnaké darčekové poukážky a pravidelne sa zapájal do života miestneho kostola, kde pomáhal s prípravami bohoslužieb a zbierkami pre ľudí bez domova.

Keď Diane trpela chronickým únavovým syndrómom, Ronnie sa výrazne zapojil do starostlivosti o domácnosť a deti. Pomáhal s domácimi prácami a starostlivosťou o ich dcéru a syna. Rodina priznala, že spolužitie malo aj ťažké momenty, vrátane dlhoročného boja s Ronnieho závislosťou od hazardu.

Len raz uvažovali o tom, že by Ronnie žil samostatne, keď ich deti dospievali a v dome bol nedostatok priestoru. Pokus mu to navrhnúť však skončil, keď sa Ronnie opýtal, či urobil niečo zlé. Myšlienku vytesnili a zostali spolu.

(Článok pokračuje pod videom.)

Kde dnes hľadať zmysel Vianoc? Františkánsky mních Filip: Pokoj, ktorý priniesol Kristus, je oheň, nie apatia.

Smrť a rozlúčka

Ronnie žil s rodinou 45 rokov, až do svojej smrti v roku 2020 vo veku 75 rokov po mozgovej príhode. Na jeho pohrebe sa pre pandemické obmedzenia mohlo zúčastniť len 50 ľudí, no rodina dostala viac ako sto kondolenčných listov od ľudí z rôznych častí spoločnosti.

Po jeho smrti bolo po ňom pomenované nové centrum duševnej pohody pri kostole v Cardiffe. Chýbajúce financie na jeho dokončenie sa takmer presne zhodovali so sumou, ktorú Ronnie odkázal vo svojom testamente.