Krampus nie je jediná temná postava európskych Vianoc. Tió de Nadal kadí sladkosti, Jólakötturinn zas požiera zlé deti

Jednou z nich je napríklad islandská vianočná mačka, často označovaná ako anti-santa, ktorá podľa legiend požiera deti, ak nedostanú nové oblečenie. Vo francúzskych tradíciách sa zase objavuje postava vraha detí, ktorý sa počas sviatkov potuluje krajinou. Píše o tom portál Euronews.

Le Père Fouettard - „Otec bičovač“

Európsky vianočný folklór nepozná len láskavé postavy rozdávajúce darčeky, ale aj temné bytosti, ktorých úlohou je trestať neposlušné deti.

Medzi najznámejšie patrí postava Le Père Fouettard, rozšírená najmä vo Francúzsku, Belgicku a Švajčiarsku.

Le Père Fouettard, prezývaný „Otec bičovač“, je zahalená postava s bradou, ktorej úlohou je trestať neposlušné deti. Každoročne 6. decembra im podľa tradície prináša uhlie a dáva fyzické tresty, pričom jeho prítomnosť sprevádzajú desivé zvuky bičov, kopýt a reťazí. V legendách vystupuje ako služobník svätého Mikuláša, ktorý zabezpečuje, aby sa odmeny nedostali do nesprávnych rúk.

Korene tohto príbehu siahajú do 13. storočia. Podľa legendy jeden hostinský zavraždil troch chlapcov, ktorých chcel okradnúť, no jeho zločin odhalil svätý Mikuláš, ktorý deti oživil. Ako trest mal byť vrah premenený na temnú bytosť odsúdenú na večné pokánie po boku svätca. Príbeh sa časom dočkal viacerých verzií a dodnes sa objavuje v populárnej kultúre, vrátane hudby a literatúry.

Talianska bosorka Befana

Temná stránka sviatkov sa nevyhýba ani Taliansku. Postava čarodejnice Befany, lietajúcej na metle, rozdáva darčeky dobrým deťom a trestá tie zlé. Podľa legendy zmeškala narodenie Ježiša a od tej doby každoročne 5. januára, na predvečer sviatku Troch kráľov, putuje krajinou ako súčasť svojho pokánia.

Befana je zobrazovaná s uhlíkovými očami, ostrými zubmi, uštipačným jazykom a špinavou tvárou od sadzí, keďže zostupuje do domov cez komíny. Mnohí veria, že jej meno pochádza z talianskej podoby gréckeho slova „epifania“. V niektorých oblastiach sa jej figuríny symbolicky pália ako forma posmechu.

Čítajte viac

Vôňa ihličia rozhoduje. Slováci obľubujú živé vianočné stromčeky, čo predchádza ich ceste do obývačky?

Krampus u susedov

Jedným z najznámejších vianočných strašidiel je Krampus, démonická postava rozšírená najmä v Rakúsku a Nemecku. Napoly kozol, napoly démon sa objavuje 5. decembra počas Krampusnacht a vystupuje ako temný sprievodca svätého Mikuláša. Jeho úlohou je trestať neposlušné deti, pričom legendy hovoria o bití aj únosoch.

Katolícka cirkev sa v minulosti pokúšala túto postavu zakázať pre jej podobnosť s diablom, neskôr sa o to pokúsil aj nacistický režim, ktorý Krampusa odmietal pre jeho pohanské korene. Tradícia však prežila a dodnes sa udržiava v podobe sprievodov známych ako Krampuslauf, počas ktorých ľudia v maskách Krampusa strašia divákov, najmä deti.

Krampus sa v posledných rokoch vrátil aj do populárnej kultúry. Objavil sa v televíznych seriáloch, filmoch a videohrách, vrátane hororového filmu Krampus z roku 2015, po ktorom nasledovalo viacero pokračovaní a spin-offov.

Démonická mačka z Islandu

Temnú podobu má aj islandská vianočná legenda o Jólakötturinn, takzvanej Vianočnej mačke. V centre Reykjavíku dnes stojí jej veľká osvetlená socha, no samotný príbeh je omnoho pochmúrnejší. Podľa legendy obrovská mačka požiera deti, ktoré na Vianoce nedostanú nové oblečenie.

Príbeh sa spája s básnikom Jóhannesom úr Kötlum, ktorý ho v roku 1932 opísal v knihe Jólin koma. V básni sa mačka so žiariacimi očami túla krajinou a hľadá deti, ktoré nedostali nové oblečenie, čo má byť dôsledkom ich lenivosti a neochoty pomáhať v domácnosti.

Z pôvodne desivého príbehu sa postupne stalo morálne posolstvo o solidarite a pomoci počas sviatkov, najmä tým, ktorí si nové oblečenie nemôžu dovoliť.

Škriatkovia Kallikantzaroi

Ďalšou folklórnou postavou sú Kallikantzaroi, chlpatí škriatkovia známi v Grécku, Bulharsku a Srbsku. Väčšinu roka žijú pod zemou, kde sa podľa mýtov snažia spíliť Strom sveta.

Počas Vianoc a nasledujúcich dvanástich nocí sa však dostávajú na povrch a robia ľuďom zlomyselné žarty.

Tradičné povery hovoria, že sa pred nimi možno chrániť napríklad zavesením prasacej čeľuste do dverí alebo položením cedníka na prah, ktorý ich zamestná počítaním dier, kým sa po sviatkoch nevrátia späť do podzemia.

Čítajte viac

Vianočné balíky z lacných e-shopov zaplavujú Európu. Colníci nestíhajú, kontroly zlyhávajú a darčeky môžu byť nebezpečné

Tió de Nadal kadí sladkosti

Kým v mnohých krajinách sú Vianoce spojené s tradičnými symbolmi pokoja a duchovna, v Katalánsku slávia Vianoce tzv. „záchodovým humorom“. Jednou z najznámejších miestnych tradícií je Tió de Nadal, drevené poleno s tvárou, ktoré podľa folklóru na Štedrý večer „kaká“ sladkosti a darčeky.

Počas decembra deti Tió de Nadal kŕmia a starajú sa oň, aby ich na Vianoce odmenilo. V rozhodujúci večer ho bijú palicami a sprevádzajú spevom tradičných piesní, ktoré ho vyzývajú, aby namiesto bezcenných darov „vykakalo“ sladkosti. Symbolika vyprázdňovania je pre katalánsku kultúru typická.

Návštevníci vianočných trhov v Katalánsku sa bežne stretnú aj s postavičkou zvanou Caganer (v katalánčine človek, ktorý „kaká“), ktorá zobrazuje drepiaceho roľníka so spustenými nohavicami a odkrytým pozadím. Figúrky sú tradične umiestňované priamo do betlehemov vedľa postáv Márie, Jozefa a Ježiša.

Napriek svojej provokatívnosti tieto tradície nemajú byť prejavom neúcty k náboženstvu. Naopak, podľa folklórnych výkladov ide o symboly plodnosti, obnovy a hojnosti. Postava Caganera má predstavovať hnojenie zeme a zabezpečenie dobrej úrody, čo z nej robí talizman prosperity do ďalšieho roka.

Motívy výkalov a vyprázdňovania sú v katalánskej kultúre rozšírené aj v jazyku a v prísloviach. Známym príkladom je ľudové porekadlo, ktoré sa používa pred jedlom a vyjadruje želanie zdravia, sily a nebojácnosti voči smrti. „Menja bé, caga fort i no tinguis por a la mort!“, čo v preklade znamená „Jedz dobre, dobre sa vys*r a neboj sa smrti.“

Podobné postavy sa objavujú aj v iných častiach Európy. V oblasti Neapola v Taliansku je známa figúrka Cacone, označovaná aj ako Pastore che caca, ktorá sa rovnako objavuje v betlehemoch a symbolizuje šťastie a zázrak zrodenia. Vo Francúzsku existuje postava Père la Colique a v Portugalsku zas Cagões, ktorá má symbolicky „zrovnávať“ spoločenské rozdiely.

Santa nechal sane doma a vyrazil do ulíc. Gondoly, motorky aj charitatívny beh rozprúdili Vianoce v Európe.