Slávnosť Narodenia Pána patrí k najväčším sviatkom roka. Veriaci si pripomínajú príchod Ježiša Krista

Slávnosť Narodenia Pána, ktorá je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom, slávi vo štvrtok väčšina kresťanov na Slovensku i vo svete.

Veriaci si počas dňa pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Sem prišli pre sčítanie ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou. A tu, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš. Veriaci kresťania sa v tento sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, modlia sa za porozumenie a pokoj vo svete. V katolíckych kostoloch sa okrem slávnostných omší na viacerých miestach konajú pri scénke betlehema v chrámoch aj jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry.

Pápež Lev XIV. prednesie vo Vatikáne tradičné posolstvo Mestu a svetu (Urbi et orbi).

V gréckokatolíckych chrámoch sa počas sviatku koná slávnostná svätá liturgia. Dôraz sa kladie na skutočnosť, že Boh sa stal človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby skrze svoje poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote.

Evanjelici sa schádzajú predpoludním alebo popoludní na slávnostných službách Božích s Večerou pánovou.

O sviatku by veriaci mali zostať v tichu, pokoji a mieri rozjímať o príchode Mesiáša na svet. Predtým bola v tento deň zakázaná práca. Niekde sa údajne ani nestlali lôžka, a ak v ohnisku vyhasol oheň, nikto sa neosmelil znova ho rozrobiť.

Čítajte viac

Porucha, o ktorej možno ani neviete. Pre niektorých sú Vianoce utrpením, nočnú moru z nich robia zvuky

Duchovné hody

Pravoslávne cirkvi, ktoré sa riadia podľa juliánskeho kalendára vrátane pravoslávnych veriacich na Slovensku a v Česku, budú sláviť sviatok Narodenia Pána až 6. a 7. januára 2026.

Narodenie Pána nemalo spočiatku svoj vlastný sviatok, ale pripomínalo sa v deň Zjavenia Pána - Troch kráľov, teda 6. januára. Osobitná spomienka na Božie narodenie sa začala objavovať na Západe asi v polovici 4. storočia. Prvý záznam pochádza z Ríma z roku 336. Sviatok sa podľa týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň Narodenia Pána práve 25. december.

O narodení Ježiša sa píše len v dvoch evanjeliách - Matúšovom a Lukášovom. Prvý rozpráva o mudrcoch a ich daroch, druhý o dieťati položenom do jaslí a o pastieroch, ktorí sa mu prišli pokloniť po tom, ako ich k tomu vyzval anjel.

Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis Invicti). Rímski kresťania tento pohanský sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista - ako Slnka - na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae) alebo Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum - 25. december - ako sviatok Narodenia Pána bol všeobecne prijatý a rýchlo sa ujal.

Vianočnú liturgiu z Vatikánu sledovali milióny veriacich. Lev XIV. ju viedol historicky prvýkrát.