Vianoce v Európe sa menia na politické bojisko. Krajne pravicové strany z nich robia symbol identity a moci

Podľa Politica krajne pravicoví politici prezentujú Vianoce ako znak kresťanskej civilizácie, ktorú údajne oslabuje sekulárna alebo tzv. „woke“ politika. Sviatky sa tak dostávajú do rovnakého rámca ako migrácia či otázky bezpečnosti, ako dôkaz konfliktu medzi „nami“ a „nimi“.

Najviditeľnejší príklad ponúka Taliansko. Premiérka Giorgia Meloniová urobila z obhajoby vianočných tradícií súčasť svojho politického imidžu. Opakovane vystupuje proti snahám oslabovať kresťanský rozmer sviatkov a varuje pred tým, čo označuje za ideologické zasahovanie do kultúrneho dedičstva krajiny.

Meloniová v minulosti obhajovala betlehemy vo verejnom priestore otázkou: „Ako môže moja kultúra niekoho urážať?“ Podľa Politica zdôrazňuje, že deti by mali poznať duchovný rozmer Vianoc, nielen ich konzumnú stránku. Tento rok navyše verejne deklarovala, že sa do Vianoc vzdá alkoholu, čo prezentovala ako osobný prejav spirituality a tradície.

Festival namiesto mítingu

Premiérkina strana Bratia Talianska posunula tento odkaz ešte ďalej a premenila ho na veľkolepú udalosť. Každoročný politický festival Atreyu, pomenovaný po hrdinovi filmu Nekonečný príbeh, sa koná v decembri v historickom prostredí rímskeho Castel Sant’Angelo (Anjelského hradu). Návštevníkov lákajú vianočné svetlá, klzisko, hudba aj Santa Claus.

Čítajte viac

Kde dnes hľadať zmysel Vianoc? Františkánsky mních Filip: Pokoj, ktorý priniesol Kristus, je oheň, nie apatia

Podľa Politica strana označila podujatie za bezprecedentný úspech s rekordnou účasťou. Festival pritom oslovuje aj ľudí, ktorí pôvodne neprišli za politikou. Turisti a rodiny sa do priestoru dostávajú skôr vďaka sviatočnej atmosfére než ideológii, čo podľa analytikov pomáha normalizovať politické posolstvá krajnej pravice.

Podobný trend v celej Európe

Taliansko však nie je výnimkou. Národné združenie vo Francúzsku či španielsky Vox kritizujú nahrádzanie náboženských symbolov neutrálnym „sviatočným“ jazykom a presadzujú napríklad prítomnosť betlehemov na radniciach.

V Nemecku zase krajne pravicová až extrémistická AfD varuje, že vianočné trhy údajne strácajú „nemecký charakter“, pričom často pracuje s neoverenými alebo zavádzajúcimi tvrdeniami.

Čítajte viac

„AfD pracuje podľa zoznamu Kremľa“. Voči nemeckej krajne pravicovej strane sa opäť spustila vlna kritiky, obvinenia odmieta

Politico pripomína, že podobná rétorika sa objavuje aj v USA. Americký prezident Donald Trump dlhodobo hovorí o „vojne proti Vianociam“ a tvrdí, že do verejného života vrátil pozdrav „Merry Christmas“ ako symbol odporu proti politickej korektnosti. Európska krajná pravica podľa magazínu tento naratív prebrala a prispôsobila domácemu kontextu.

Zaujímavé pritom je, že nejde primárne o náboženskú vieru. Politico cituje politológa Danieleho Albertazziho, podľa ktorého sa kresťanstvo využíva skôr ako kultúrny marker než ako prejav osobnej viery. „Kresťanstvo sa stalo skratkou pre identitu, tradíciu a rodinu,“ vysvetľuje.

Tento prístup funguje aj preto, že mnohí voliči krajnej pravice nie sú aktívnymi veriacimi. Dôležitejší je emocionálny náboj - spomienky na detstvo, rodinné rituály a miestne tradície. Práve tie robia z Vianoc silný politický symbol.

Pre ľavicové, stredové či progresívne strany predstavuje tento trend problém. Snaha o inkluzívny jazyk a neutralitu vníma krajná pravica ako dôkaz kultúrnej slabosti. Politico upozorňuje, že mainstreamovým stranám sa zatiaľ nepodarilo ponúknuť presvedčivú alternatívu, ktorá by obhájila sekulárny charakter štátu bez toho, aby pôsobila ako útok na tradície.

Pozrite si aj, ako sa Vianoce oslavujú vo svete: