Kde dnes hľadať zmysel Vianoc? Františkánsky mních Filip: Pokoj, ktorý priniesol Kristus, je oheň, nie apatia

Vianoce ako čas stretnutia, čakania a vnútornej práce. Františkánsky kňaz brat Filip v rozhovore pre ta3 hovoril o význame Vianoc v dnešnom zrýchlenom svete, o duchovnej aj materiálnej chudobe, o Božom pokoji, ktorý nie je apatiou, ale dynamikou pravdy a lásky. Dotkol sa aj tradície betlehemov, františkánskej chudoby či otázky, kde by sme dnes hľadali narodeného Krista.

Brat Filip si pri otázke, čo preňho znamenajú Vianoce, spomenul na vlastné študentské roky a vianočné trhy, ktoré vnímal ako priestor rozhovorov a stretnutí. Hovoril o pocite, že dnešná spoločnosť je viac izolovaná a menej schopná spontánneho stretnutia.

V rozhovore zaznela aj kritika zrýchľovania Vianoc a ich presunu do obchodných centier už krátko po Dušičkách. Brat Filip nehovoril o potrebe lamentovať, ale o nutnosti aktívne reagovať. „Ich čakanie je kreatívne. Ich čakanie je plné dynamiky,“ povedal, keď prirovnal adventné očakávanie k biblickým postavám, ktoré čakali, no zároveň konali.

Podľa neho je možné žiť čas očakávania aj uprostred hluku sveta. „Uprostred tých kolied v tých novodobých chrámoch smrti, v tých supermarketoch, kľudne ja môžem žiť čas očakávania,“ uviedol.

Chudoba ako sloboda, nie nedostatok

Ako františkán sa brat Filip dotkol aj témy chudoby, ktorú označil skôr za duchovný postoj než materiálny stav. Priznal, že kláštory dnes žijú so všetkými výdobytkami modernej doby, no kľúčové je nevlastniť, ale zdieľať. „Ja viem, že ja to nevlastním, že ja som iba hosťom medzi tým všetkým,“ povedal.

Čítajte viac

Viac než dve miliardy kresťanov začínajú sláviť Vianoce. Štedrý večer prináša omše a vigílie po celom svete

Pripomenul aj slová svätého Františka o radosti Vianoc. „Na Vianoce mäso nech visí zo stien,“ citoval zakladateľa františkánov a dodal, že Vianoce sú oslavou života a radosti, nie askézy za každú cenu.

Darčeky áno, ale srdcom

Františkáni si podľa jeho slov dávajú darčeky rovnako ako bežné rodiny. Dôležitejšie než samotné predmety je však vnútorné nastavenie. List Ježiškovi brat Filip nepíše perom, ale životom. „Nepíšem ho atramentom a perom, ale vždy mu niečo hovorím,“ povedal. Z detských túžob sa podľa neho stali prosby o vzťahy a hodnoty.

Rozhovor sa presunul aj k tradícii betlehemov, ktorú založil svätý František v talianskom Grecciu. Brat Filip pripomenul, že František chcel vieru precítiť a dotknúť sa jej. „On chcel ukázať sebe aj iným, do akého nehostinného prostredia príde všemohúci Boh a je s tým v pohode,“ povedal.

Na otázku, ktorou postavou by chcel byť v betleheme, odpovedal symbolicky. „Tak by som chcel byť tým senom,“ uviedol s tým, že by sa rád ľudí dotýkal uzdravujúco.

Kde by sme dnes hľadali Ježiša

Rozhovor sa ďalej dotkol otázky, kde by sa Ježiš narodil dnes. Brat Filip najprv spomenul extrémnu chudobu na okraji spoločnosti, no následne ponúkol širší pohľad. „To betlehemské dieťa môžeme stretnúť v tom suchopárnom, obyčajnom, našom sivom, všednom dni,“ povedal. Podľa neho môže Ježiša stretnúť ITčkár pri klávesnici, lekár v ambulancii aj murár na stavbe.

Čítajte viac

Knihy a hračky vystriedali tablety a mobily. Darčeky aj sviatočné zvyky sa za desaťročia radikálne zmenili

V časti venovanej pokoju brat Filip zdôraznil, že Boží pokoj nie je apatia ani zametanie problémov pod koberec. „Ten pokoj, ktorý priniesol Ježiš Kristus, je oheň,“ povedal a opísal ho ako dynamiku pravdy a lásky, ktorá človeka ukotví, no neochromí.

Na otázku, či je cirkev dôveryhodným nositeľom vianočného posolstva, odpovedal brat Filip prirovnaním k lekárovi, ktorý sám fajčí. „Možno ešte väčšiu výpovednú silu má ten, kto hovorí niečo, čo sám prežil,“ uviedol. Podľa neho cirkev nie je bez chýb, no jej posolstvo nestráca platnosť.

Odmietol aj zjednodušené delenie sveta na Bohom milovaných chudobných a zatratených bohatých. „Jeho problém nebol, že on je bohatý,“ povedal v súvislosti s biblickým príbehom o boháčovi a Lazárovi. Problémom je podľa neho nevšímavosť a sebectvo.

Na záver rozhovoru brat Filip ponúkol osobné vianočné posolstvo, poznačené stratou otca. Vyzval ľudí, aby sa pokúsili „vyrásť na bolesti“, poctivo pracovali, neupadali do sebaľútosti a neprestali snívať. „Aby sme sa pokúsili byť najlepšia verzia nás samých,“ povedal.

Pozrite si celý rozhovor s františkánskym kňazom Filipom: