Vôňa ihličia rozhoduje. Slováci obľubujú živé vianočné stromčeky, čo predchádza ich ceste do obývačky?

Igor Viszlai z Národného lesníckeho centra upozorňuje, že prínos živých stromčekov sa nezačína v obývačke, ale už v krajine, kde niekoľko rokov rastú.

Nepoznané výhody

Už samotná vôňa ihličia je jedným z hlavných impulzov, prečo ľudia počas Vianoc siahajú po živom stromčeku. „Práve vôňa ihličia je často jedným z hlavných dôvodov, prečo sa ľudia rozhodujú pre živý stromček,“ uvádza Viszlai.

Ako dodáva, rozhodnutie sa pre živý stromček však so sebou nesie aj ďalšie benefity, ktoré si verejnosť často neuvedomuje. „Živý stromček už tým, ako vzniká a kde rastie, poskytuje výhody. Živý vianočný stromček nenarastie za rok ani za dva. Je to väčšinou päť, šesť, sedem, niekedy až desať rokov, kedy rastie na plantáži,“ vysvetľuje. Práve tento dlhý časový horizont je podľa neho často prehliadaným faktorom pri hodnotení ekologickej stopy vianočných stromčekov.

Ako dodáva, väčšina živých stromčekov pochádza z cielene zakladaných plantáží, ktoré počas rokov plnia viacero funkcií. „Už na tej plantáži produkuje kyslík, zachytáva CO₂, dáva ľuďom prácu, ktorí sa o neho niekoľko rokov starajú, taktiež poskytuje biotopy pre živočíchy, zachytáva vodu v krajine a poskytuje teda množstvo ďalších benefitov,“ uvádza odborník z lesníckeho centra.

Výhody živého stromčeka podľa neho nekončia ani po Vianociach. „Keď ten stromček prestaneme používať, či sa z neho stane odpad, vieme ho skompostovať, využiť napríklad ako potravu pre zvieratá v zoologických záhradách alebo ho nejako následne využiť,“ dopĺňa Viszlai. Aj v tejto fáze tak stromček zostáva súčasťou kolobehu prírodných procesov.

Čítajte viac

Vianočné nákupy nemusia zruinovať peňaženku. Ako pripraviť sviatočné menu bez zbytočného plytvania?

Záujem o živé stromčeky stále rastie

V kontraste s tým stojí umelý stromček, ktorý síce mnohí vnímajú ako praktickejšiu voľbu, no z environmentálneho hľadiska má podľa odborníka viacero nevýhod. „Umelé stromčeky sú určite praktické, ale sú energeticky náročné na výrobu a taktiež ich následné spracovanie odpadu končí na skládkach alebo v spaľovniach,“ upozorňuje Viszlai.

Záujem o živé vianočné stromčeky na Slovensku podľa jeho slov v posledných rokoch rastie. „Teší nás stúpajúci záujem o živé vianočné stromčeky a čísla každý rok stúpajú. Tento rok môžeme byť na nejakých 150- až 200-tisíc vianočných stromčekoch,“ hovorí.

Domáce sú vzácne

Napriek rastúcemu dopytu však Slovensko podľa neho stále zápasí s nedostatkom domácich plantáží. „To je ten problém, ktorý tu máme, že väčšina tejto produkcie pochádza zo zahraničia, väčšinou zo severských krajín,“ konštatuje Viszlai. Dôvod je podľa neho najmä ekonomický a časový.

„Dopyt po vianočných stromčekoch je oveľa vyšší, ako dokážu naši domáci pestovatelia pokryť. Plantáže treba založiť a trvá päť až desať rokov, kedy vidím nejaký prvý zisk, a počas toho sú v podstate len náklady,“ vysvetľuje. Pestovateľ tak musí dlhé roky financovať starostlivosť o porasty bez priameho výnosu, pričom prvý zisk prichádza až po takmer dekáde.

Situáciu podľa neho komplikuje aj absencia systémovej podpory. „Nie je tu nejaký systém podpory, ktorý v niektorých severských krajinách funguje už dlhodobo. A taktiež ani tradícia zakladania plantáží u nás nie je taká dlhá, ako v iných krajinách,“ dodáva.

Na otázku, či by si ľudia mali vyberať medzi živým a umelým stromčekom, Viszlai odpovedá zmierlivo. „Či si ľudia vyberú praktickosť umelého stromčeka alebo benefity živého stromčeka, dôležité je, nech je to pre nich ten najkrajší vianočný stromček a nech pri ňom prežijú pokojné sviatky,“ hovorí.

Sám pritom priznáva, že ako lesník má doma živý stromček. „Áno, je to živý stromček od lokálneho pestovateľa z Hriňovej. Podporujem domácu výrobu aj živé vianočné stromčeky,“ uvádza. Ide konkrétne o jeden z najrozšírenejších druhov. „Je to kaukazská jedľa, teda druh, ktorý sa najbežnejšie pestuje či už na plantážach, alebo sa aj dováža,“ uzatvára Viszlai.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie.