Navyšovanie rozpočtu, sklz a problémy so zhotoviteľmi. Takýto bol 27-ročný priebeh výstavby tunela Višňové
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v pondelok odovzdala do užívania nový úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala s tunelom Višňové.
Slávnostnú pásku pri západnom portáli tunela prestrihli spoločne s predstaviteľmi NDS a dodávateľa premiér Robert Fico (Smer-SD) a minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD). Tunel Višňové, ktorého výstavba trvala s niekoľkými prestávkami viac ako 27 rokov, budú môcť motoristi využívať od večerných hodín.
Prinášame výberovú chronológiu výstavby tunela Višňové, ktorý je súčasťou diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala. Meria 7,5 kilometra a stal sa najdlhším slovenským cestným tunelom. Diaľničný úsek je súčasťou prepojenia Bratislavy a Košíc.
Začalo to poklepaním kameňa
22. mája 1998 - Začala sa výstavba tunela Višňové - poklepaním základného kameňa v lome Dubná skala a razením prieskumnej štôlne. Víťazmi verejnej súťaže na dodávku stavebných prác razenia štôlne sa stala akciová spoločnosť Doprastav Bratislava a na zabezpečenie geologickej dokumentácie a geotechnického prieskumu akciová spoločnosť INGEO Žilina. Razenie štôlne sa malo ukončiť v roku 2000 a odhadované náklady boli vo výške 380 miliónov slovenských korún (Sk).
21. júna 1999 - K tomuto dňu Doprastav vyrazil spolu 878 metrov zo 7473 dlhej prieskumnej štôlne tunela Višňové.
20. septembra 2000 - Slovenská správa ciest (SSC), investor výstavby tunela, informoval, že razenie prieskumnej štôlne pre výstavbu tunela sťažilo rozvoľnenie horninového masívu, ktorý bol vyplnený priepustným materiálom a navyše nie po prvý raz vysoko zavodnený. Posunul sa termín ukončenia razenia na december 2001.
19. apríla 2001 - K tomuto dátumu vyrazili 5361 metrov zo 7473 metrov dlhej prieskumnej štôlne tunela Višňové. Pôvodne predpokladané náklady boli stanovené na 380 miliónov Sk, navýšili sa však na približne 500 miliónov Sk.
27. júna 2001 - Na veľmi ťažkú geologickú poruchu narazila spoločnosť Doprastav pri razení prieskumnej štôlne. Zo 7473 metrov dlhej štôlne dovtedy vyrazili 3500 metrov z martinskej strany (portál Dubná skala) a 2380 m zo žilinskej strany (portál Višňové).
17. októbra 2001 - V prieskumnej štôlni Dubná skala - Višňové odstraňovali dovtedy najvážnejšiu poruchu v histórii stavby tunela. Posledný termín prerazenia, december 2001, sa tak opäť posunul. Zdržanie spôsobila tlaková voda v ílovitých zónach.
3. septembra 2002 - Prieskumnú štôlňu Dubná skala - Višňové s dĺžkou 7480 metrov slávnostne prerazili. Celkové náklady dosiahli 700 miliónov Sk.
28. februára 2006 - Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zverejnila v medzinárodných periodikách oznámenie o výberovom konaní na stavbu tunela.
31. januára 2007 - Generálny riaditeľ NDS Igor Choma informoval, že stavba tunela Višňové sa začne v roku 2008.
Dofinancovanie projektu si vyžiadalo milióny slovenských korún
21. októbra 2009 - Na dofinancovanie projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) diaľnice D1 vyčlenila vláda SR dodatočných 11,56 milióna eur (348,26 milióna Sk). Prostredníctvom PPP projektov sa mala na Slovensku financovať výstavba približne 150 kilometrov nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry. Vláda Roberta Fica (Smer-SD) rozdelila úseky do troch balíkov. V treťom balíku bol obsiahnutý úsek D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Višňové - Dubná Skala a privádzač Lietavská Lúčka - Žilina.
13. decembra 2010 - Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) informoval, že tretí balík na výstavbu časti diaľnice D1 cez PPP projekt nebude. Súčasťou tretieho balíka mal byť aj tunel Višňové.
15. decembra 2010 - Vláda SR Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) rozhodla o ukončení koncesnej zmluvy s víťazom tendra tretieho balíka PPP projektu časti diaľnice D1. Konzorcium firiem združených v spoločnosti Žilinská diaľnica, s. r. o., však už vykonalo prípravné práce, za ktoré mu vláda plánovala vyplatiť 50 miliónov eur.
23. novembra 2012 - NDS vyhlásila za víťaza súťaže na výstavbu úseku diaľnice D1 z Lietavskej Lúčky cez Višňové po Dubnú Skalu, ktorého súčasťou bol aj tunel Višňové, združenie firiem Skanska SK a Strabag.
24. júna 2013 - Združenie firiem Skanska a Strabag požiadalo NDS o nápravu. Konzorcium nesúhlasilo s vylúčením zo súťaže na výstavbu úseku diaľnice D1 z Lietavskej Lúčky cez Višňové po Dubnú skalu. NDS vylúčila ponuku firiem Skanska a Strabag pre dĺžku nechránených únikových ciest v tuneli.
10. apríla 2014 - Spoločnosť Skanska definitívne vyradili zo súťaže o výstavbu úseku diaľnice D1 s tunelom Višňové.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"