Ako belgický premiér porazil bruselský stroj? De Wever otvoril úplne novú kapitolu fungovania EÚ

Belgický premiér Bart De Wever sa postavil proti plánu EÚ použiť zmrazené ruské aktíva na financovanie Ukrajiny – a zvíťazil. Je to ďalší úspech európskych populistov.

Bart De Wever
Foto: TASR/AP
Belgický premiér Bart De Wever (v strede) počas rozhovoru s cyperským prezidentom Níkosom Christodúlídésom, holandským premiérom Dickom Schoofom, luxemburským premiérom Lucom Friedenom a poľským premiérom Donaldom Tuskom na okrúhlom stole počas samitu EÚ v Bruseli, vo štvrtok 18. decembra 2025.

Belgicko bolo desaťročia považované za tlčúce srdce Európy. Skutočnosť, že jeho súčasný premiér dokázal v kľúčovej otázke vzdorovať Európskej únii a presadiť svoj postoj, otvára novú kapitolu fungovania celého bloku.

Hoci sa lídri EÚ po 16 hodinách maratónu rokovaní, ktoré sa skončili v piatok ráno, dohodli na balíku pomoci pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, dohoda zároveň odkryla hlboké trhliny v európskej jednote. Tvrdý postoj premiéra Barta De Wevera znamená ďalšie víťazstvo lídra, ktorý sa otvorene stavia proti establišmentu.

Plán financovať pôžičku pre Ukrajinu zo zmrazených ruských aktív – ešte donedávna jediná reálna možnosť – sa rozpadol. De Wever, flámsky nacionalista, ktorý si vybudoval kariéru na kritike belgického štátu, vzdoroval viac než dva mesiace. Ešte vo štvrtok popoludní boli mnohé vlády presvedčené, že napokon ustúpi. Neustúpil.

„V podstate dostal všetko, čo chcel,“ povedal po skončení samitu jeden z diplomatov EÚ.

Text, ktorý publikoval portál Politico, vychádza z rozhovorov s 23 predstaviteľmi EÚ, diplomatmi a politikmi, z ktorých väčšina hovorila pod podmienkou anonymity.

Od Berlína po Brusel

Príbeh sa začal počas októbrovej noci, keď sa lídri EÚ stretli s cieľom schváliť bezprecedentné využitie ruských aktív na podporu Ukrajiny. Únia je zvyknutá na obštrukcie zo strany maďarského premiéra Viktor Orbána, no tentoraz sa do popredia dostal 54-ročný De Wever.

Lídri odchádzali z rokovania bez dohody, hoci ešte predtým sľúbili prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému miliardovú pomoc. Verili, že stačia dva mesiace na to, aby Belgicko presvedčili. Namiesto toho sa k De Weverovi postupne pridávali ďalšie krajiny a začal sa formovať populistický blok.

Belgicko viedlo skupinu štátov, ktorú podporovali Taliansko, Bulharsko a Malta. Spoločne odmietali použitie ruských aktív pre obavy z možných odvetných krokov Moskvy. Namiesto toho presadzovali spoločné zadlženie EÚ.

Paradoxne práve tento model, ktorý bol neprijateľný pre nemeckého kancelára Friedrich Merza aj pre Orbána, sa napokon stal riešením. Aj to dokresľuje rozsah De Weverovho víťazstva.

„Krajiny, ktoré žijú blízko Ruska, považovali za emocionálne uspokojujúce siahnuť na zmrazené ruské aktíva,“ povedal De Wever po samite. „Ale politika nie je emocionálna práca. Zvíťazila racionalita.“

Tlak, hrozby a obrat na summite

De Weverova neústupčivosť mu doma priniesla rekordnú popularitu. V čase samitu podporovalo jeho postoj 67 percent Belgičanov. Začiatkom decembra ho dokonca po prednáške pre frankofónne publikum odmenili niekoľkominútovým potleskom.

Medzitým sa ho snažili presvedčiť aj najvyšší predstavitelia Únie. Nemecký kancelár Merz a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ho v Bruseli pozvali na rokovania, no neuspeli. Objavili sa aj tvrdšie varovania – Belgicku hrozilo, že skončí na okraji rozhodovania podobne ako Maďarsko.

Lotyšská premiérka Evika Siliňová to zhrnula slovami: „Pre Belgicko by som si neželala, aby sa stalo druhým Maďarskom.“

Ani to De Wevera nezlomilo.

Na samotnom samite lídri presunuli rokovanie o Ukrajine až na záver, aby získali čas. Zákulisné rokovania však odhalili patovú situáciu. De Wever žiadal neobmedzené finančné záruky pre prípad, že by Rusko podniklo právne kroky. To bolo pre väčšinu štátov neprijateľné.

Po niekoľkých hodinách rokovaní a po kritike právneho dokumentu zo strany talianskej premiérky Giorgi Meloniovej, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona aj luxemburského premiéra Luca Friedena bol plán definitívne pochovaný.

Do hry sa vrátila alternatíva – spoločné zadlženie EÚ. Von der Leyenová ho naznačila už deň predtým v Európskom parlamente.

„Navrhla som dve možnosti pre tento Európsky samit – jednu založenú na aktívach a druhú na spoločnom zadlžení EÚ,“ povedala.

Maďarsko, Česko a Slovensko si nakoniec vyrokovali výnimky. Premiéri Andrej Babiš a Robert Fico sa spolu s Orbánom stretli bokom ešte pred záverečnou večerou.

Víťazstvo s dlhou pamäťou

Zvyšných 24 lídrov sa zhodlo, že zlyhanie samitu by bolo neprijateľné. Bez peňazí z EÚ by Ukrajina čelila bankrotu. Prezident Zelenskyj varoval, že by to znamenalo menej zbraní, menej dronov a viac civilných obetí.

Výsledný kompromis umožňuje každému lídrovi prezentovať dohodu ako úspech. Najviac však vyhral De Wever.

V bruselských chodbách moci sa však na tento moment nezabudne.

„Bart De Wever nebude mať od Komisie v najbližšom čase žiadne láskavosti,“ povedal jeden z diplomatov. „A pravdepodobne ich bude potrebovať.“

Brusel rozhodol, EÚ poskytne Ukrajine bezúročnú pôžičku. Pozrite si zhrnutie samitu lídrov:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"