Belgický premiér hovorí o víťazstve racionality, podľa Orbána smerujeme k vojne. Lídri reagujú na pôžičku Ukrajine
Belgický premiér Bart de Wever po rozhodnutí európskych lídrov poskytnúť Ukrajine pôžičku vo výške 90 miliárd eur financovanú zo spoločného dlhu, a nie prostredníctvom tzv. reparačnej pôžičky zo zmrazených ruských aktív vyhlásil, že v Európskej rade v piatok (19. 12.) zvíťazila racionalita nad emóciami. Rozhodnutie zároveň privítali viacerí európski lídri, informuje portál Politico.
De Wever sa pred štvrtkovým samitom staval skepticky k reparačnej pôžičke zo zmrazených ruských aktív v hodnote 210 miliárd eur, ktorú podporovali Európska komisia aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Väčšina zmrazených aktív ruskej centrálnej banky sa totiž nachádza v depozitári Euroclear, ktorý sídli v Bruseli.
De Wever: Politika nie je mäkká hra
Takáto pôžička by podľa belgického premiéra niesla právne, finančné a ekonomické riziká. Nový kompromisný návrh o „plnej (a neobmedzenej) solidarite a rozdelení rizika“ medzi členské štáty v súvislosti s prípadnými dôsledkami takejto pôžičky lídri na zasadnutí odmietli.
„Politika nie je mäkká hra, je to tvrdá hra,“ povedal novinárom de Wever po samite, pričom pripustil, že viacerým lídrom sa jeho postoj nepáčil. Krajiny v blízkosti Ruska totiž podľa neho považovali potrestanie ruského prezidenta Vladimira Putina za agresiu voči Ukrajine za „emocionálne uspokojenie“. Zdôraznil však, že „politika nie je emocionálna práca“ a že „zvíťazila racionalita“.
Macron chce obnoviť kontakty s Putinom
Financovanie pôžičky zo spoločného dlhu v noci na piatok privítal aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého ide „najreálnejšie a najpraktickejšie“ riešenie.
Užitočné by tiež podľa neho bolo v nasledujúcich týždňoch obnoviť kontakty s Putinom. „Som presvedčený, že je v našom záujme ako Európanov a Ukrajincov nájsť správny rámec na opätovné zapojenie sa do tejto diskusie,“ povedal.
Slovenska a Česko si vydupali výnimku
Maďarský premiér Viktor Orbán po skončení zasadnutia Európskej rady kritizovali prijatú dohodu o poskytnutí pôžičky Ukrajine financovanú zo spoločného dlhu. Rozhodnutie podľa neho privedie Európu bližšie k vojne. Český premiér Andrej Babiš zdôraznil, že Česká republika mala inú pozíciu ako Slovensko a Maďarsko, ktoré nepodporili závery Európskej rady, avšak spoločne s nimi odmietla za pôžičku Ukrajine ručiť.
„Vyzerá to ako pôžička, ale Ukrajinci ju, samozrejme, nikdy nebudú schopní splatiť. Takže sú to v podstate stratové peniaze. A tí, ktorí za touto pôžičkou stoja, ponesú zodpovednosť a finančné dôsledky,“ povedal Orbán.
Predseda maďarskej vlády sa vyjadril kriticky napriek tomu, že Maďarsko sa spolu so Slovenskom a ČR na spoločnom dlhovom programe nebude podieľať. „Pôžička si vyžadovala jednomyseľné rozhodnutie a nakoniec sme sa vzdali práva veta a výmenou za to sme získali výnimku,“ skonštatoval Orbán.
Hoci maďarský premiér považuje konečný výsledok za zlý, reparačná pôžička s využitím ruských aktív v Európe by podľa neho bola ešte horšia.
„Reparačná pôžička by znamenala okamžitú vojnu. Zamyslite sa nad tým: sú tu dve strany, ktoré proti sebe bojujú. Vy ste tá tretia, ktorá tam príde, zoberie jednej obrovské množstvo peňazí a dá ich jej nepriateľovi. Čo to znamená? Je to vojna,“ myslí si maďarský premiér.
Babiš na nočnom brífingu zdôraznil, že jeho postoj je od pozície Orbána a predsedu vlády SR Roberta Fica odlišný. „Česká republika má inú pozíciu než Maďarsko a Slovensko. Tieto dve krajiny de facto odmietli závery Rady, ako boli navrhnuté. My sme ich odsúhlasili, ale s podmienkou, že neručíme za tie úvery,“ povedal. Nový český premiér vysvetlil, že dôvodom na odmietnutie záruk je snaha ochrániť domáce financie, čo už avizoval pred odletom do Bruselu.
Nový český premiér sa tiež pozastavil nad načasovaním finančnej pomoci pre Ukrajinu v kontexte očakávaných mierových rokovaní. „Pokiaľ sme tak blízko mieru, nedáva mi logiku schvaľovať peniaze až na roky 2026 a 2027,“ vyhlásil.
Leyenová je s výsledkom spokojná
S výsledkami samitu je spokojná aj talianska premiérka Giorgia Meloniová. „Som rada, že zvíťazil zdravý rozum, že sa nám podarilo zabezpečiť potrebné zdroje a že sme to urobili na základe riešenia, ktoré má pevný právny a finančný základ,“ vyhlásila. Politico pripomína, že Taliansko v uplynulých týždňoch vyjadrilo výhrady voči použitiu zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny, pričom naliehalo na právnu zrozumiteľnosť a varovalo pred možnými hospodárskymi rizikami.
Napriek tomu, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová presadzovala riešenie na báze reparačnej pôžičky, aj ona výsledky Európskej rady privítala. „Podarilo sa nám to. Zabezpečili sme dohodu, ktorá môže uspokojiť finančné potreby Ukrajiny na nasledujúce dva roky,“ povedala.
Pozrite si reportáž o protestoch farmárov počas mierových rokovaní v Bruseli:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"