Ruská raketa zasiahla vládnu budovu v Kyjeve a odhalila záhadu. Kto pašuje západné komponenty do zbraní Moskvy?

10.9.2025 05:45 , Aktualizované: 10.9.2025 15:22

Rovnaká raketa, ktorá minulý týždeň zasiahla budovu ukrajinskej vlády, obsahovala viac ako 30 zahraničných komponentov, tvrdí prezidentský komisár pre sankcie Vladyslav Vlasiuk.

budova ukrajinskej vlády
Foto: Facebook/Katarina Mathernova

Podľa neho to poukazuje na pretrvávajúcu prítomnosť západných technológií v ruských zbraniach, a to napriek rokom sankcií, informuje web Kyiv Independent.

Útok zo 7. septembra bol najväčším leteckým útokom od začiatku ruskej invázie, pričom Rusko vypustilo 810 dronov typu Šáhid a 13 riadených a balistických striel na mestá naprieč Ukrajinou. Kvôli útokom na západnú Ukrajinu vzlietli aj poľské stíhačky a premiérka Julija Svyrydenková uviedla, že v noci bola po prvý raz od začiatku ruskej agresie poškodená hlavná budova ukrajinskej vlády.

V budove vypukol požiar a poškodená bola strecha aj horné poschodia.

Komponenty zo západu

Vlasiuk vysvetlil, že hlavica rakety Iskander po náraze do budovy ukrajinskej vlády neexplodovala pravdepodobne kvôli poškodeniu počas letu, no palivo z rakety spôsobilo požiar.

Podľa Vlasiuka obsahovala rovnaká strela, ktorú ukrajinskí experti skúmali skôr, 35 komponentov vyrobených v Spojených štátoch, Japonsku, Veľkej Británii či Švajčiarsku. Okrem toho bolo päť komponentov vyrobených v Bielorusku a 57 v Rusku.

Medzi firmami sú podľa webu americké spoločnosti Texas Instruments, Analog Devices a Altera, britská College Electronics Ltd., japonská Fujitsu a švajčiarska Traco Power. Z bieloruských výrobcov bol spomenutý Integral, z ruských napríklad Mikron či Angstrem.

„V porovnaní s raketami z predchádzajúcich rokov je menej komponentov z Európy a USA a viac z Ruska a Bieloruska,“ povedal Vlasiuk s tým, že Ukrajina tieto zistenia odovzdala medzinárodným partnerom, aby mohli podniknúť kroky v oblasti sankcií.

CNN uvádza, že väčšina zahraničných komponentov nájdených v rakete sú tzv. dvojúčelové súčiastky. To znamená, že boli pôvodne navrhnuté na civilné využitie, no môžu byť použité aj na vojenské účely.

Patria sem napríklad americké čipy určené do spotrebnej elektroniky, inteligentných zariadení či herných konzol, ktoré boli následne použité v ruských navádzaných bombách, raketách a dronoch.

Spoločnosť: Vyprodukujeme miliardy, kontrola je ťažká

Sériové čísla ukazujú, že niektoré z týchto dielov boli vyrobené pred rokmi, no iné vznikli len nedávno, teda po začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Spoločnosť Infineon Technologies, ktorá vlastní americkú firmu Cypress Semiconductor – jednu z Vlasiukom uvedených výrobcov – uviedla pre CNN, že prijala „rozsiahle opatrenia“, aby jej produkty nekončili v Rusku. Hovorca spoločnosti uviedol, že firma zastavila všetky priame aj nepriame dodávky do Ruska a má zavedené nástroje na kontrolu dodržiavania pravidiel u svojich zákazníkov.

„Ak získame konkrétne dôkazy o tom, že spoločnosti, s ktorými máme obchodný vzťah, obchodujú s Ruskom, ukončíme im dodávky a vyžiadame si vysvetlenie,“ uviedol hovorca. Zároveň však dodal, že firma ročne vyprodukuje približne 30 miliárd čipov, čo podľa neho „sťažuje kontrolu predaja počas celého životného cyklu produktu“.

Ostatné z menovaných firiem sa pre CNN zatiaľ nevyjadrili, spoločnosť Texas Instruments však už skôr uviedla, že vo februári 2022 zastavila predaj svojich produktov do Ruska a Bieloruska a že akékoľvek dodávky jej čipov do Ruska sú nelegálne a neautorizované.

Pašeracke siete

Západné krajiny zakázali export mnohých dvojúčelových komponentov do Ruska, no Moskva podľa Vlasiuka využíva pašerácke siete a rôzne schémy, aby sa k zakázaným technológiám dostala. V minulosti tiež upozornil, že väčšina zahraničných dielov, ktoré sa našli v ruských zbraniach nasadených na Ukrajine, pochádza z Číny.

Napriek snahám amerických spoločností zabrániť Moskve v používaní ich produktov zistilo vyšetrovanie Stáleho podvýboru Senátu USA pre vyšetrovanie, že americké komponenty „naďalej riadia a poháňajú ruské zbrane, ktoré denne zabíjajú Ukrajincov“.

Podvýbor uviedol, že firmy so sídlom v iných krajinách, vrátane Číny, Kazachstanu a ďalších, dokázali tieto súčiastky nakúpiť a následne predať Rusku.

Raketa Iskander je ruský balistický raketový systém krátkeho doletu s dosahom do 500 kilometrov. Navrhnutá je na presné údery proti vojenským cieľom a infraštruktúre a dokáže počas letu manévrovať, aby sa vyhla protivzdušnej obrane, dopĺňa Kyiv Independent.

Poškodenú budovu vlády navštívila aj veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Katarína Mathernová. Ako na Facebooku uviedla, ide o miesto, „kde často chodievam na stretnutia s mnohými členmi vlády (Ukrajiny). Dnešná návšteva však bola úplne iná. Spolu s premiérkou Svyrydenkovou a ministrami Sybihom a Klymenkom sme spolu s diplomatickým zborom prešli zvyšky niekoľkých poschodí kľúčovej vládnej budovy. Vo vzduchu sa stále vznášal silný zápach dymu,“ napísala v pondelok (8. septembra).

Uviedla, že len vďaka tomu, že raketa nevybuchla, sa celá budova nezmenila na sutiny. „Vďaka rýchlej reakcii ukrajinských záchranných služieb – skutočných hrdinov – sa podarilo požiar udržať len na troch poschodiach, kým by pohltil zvyšok budovy,“ uviedla na Facebooku.

Pozrite si reportáž o zatiaľ najmasívnejších útokoch zo 7. septembra:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"