Mozog bol aktívny aj po mužovej smrti. Môže to mať vážne dôsledky

Mozog bol aktívny aj po mužovej smrti.  Môže to mať vážne dôsledky
Zdroj foto: ČTK/WAVEBREAK/Wavebreak Media LTD
Ľudský mozog môže byť najzložitejšou štruktúrou v prírode. Zvláštny prípad z kanadskej nemocnice dokazuje, že o ňom ešte mnohé nevieme. To isté platí aj o neurčitých momentoch medzi životom a smrťou človeka.

Vlnovky na zázname

Končí všetko po smrti alebo vedomie v istom zmysle pokračuje ďalej? Otázka je považovaná za metafyzickú a v priebehu dejín na ňu ľudia vytvorili rôzne odpovede.

Lekári však majú jasno. Keď sa záznam na premení na vodorovnú čiaru, srdce prestalo biť. V týchto chvíľach lekári ohlasujú čas smrti. Podobne sa to stalo aj na jednotke intenzívnej starostlivosti v Kanade, kde sa však lekári stali svedkami prekvapujúceho javu.

Štyroch pacientov vyhlásili za mŕtvych. Jeden z nich však okamžite získal ich pozornosť. Ukázalo sa, že jeho mozog ešte pracuje. Prípad študovali výskumníci z Univerzity v Západnom Ontáriu. Analyzovali záznamy elektrického potenciálu mozgovej aktivity na elektroencefalograme, ktorý stále zapisoval dáta do krivky. 10 minút a 38 sekúnd po smrti vlnovka na zázname stále ukazovala pracujúci mozog.

Ako to bolo možné? Traja zvyšní pacienti mali úplne obyčajné záznamy. Ich delta vlny, ktoré sa zvyčajne spájajú s hlbokým spánkom (žltá škála na obrázku), sa skončili ešte predtým, ako sa ukázala vodorovná čiara aj na prístroji merajúcom činnosť srdca.

Posmrtná mozgová aktivita je nevídaným javom. Vedci najprv predpokladali, že prístroj je iba pokazený. Po skontrolovaní však na žiadnu poruchu neprišli.

Minúta života a smrti

Činnosť mozgu v okamihoch smrti je stále veľkou záhadou. Jeden z výskumov na myšiach napríklad ukázal, že minútu po oddelení hlavy ich mozgová aktivita vzrástla. Začalo sa hovoriť o takzvaných vlnách smrti a teoretizovať o dvoch rozdielnych momentoch konca života – mozgovom a srdcovom. Táto nameraná jedna minúta sa označovala za rozdiel medzi životom a smrťou. Kanadskí vedci však u ľudských pacientov nenašli potvrdenie jednominútovej vlny smrti.

Napriek tomu, že prípad z Kanady bol ojedinelý, vynorili sa znepokojivé otázky súvisiace s darcovstvom orgánov. Ak sa ukáže, že mozog vie „prežívať“ aj za podmienok, ktoré sme doteraz považovali za smrť, vedci pripúšťajú, že sa budú prehodnocovať lekárske, etické aj právne náležitosti darcovstva.

K zovšeobecneniu prekvapivých výsledkov je však ešte ďaleko. Skeptické hlasy tvrdia, že netreba zabudnúť ani na fakt, že všetci štyria pacienti boli ťažko chorí a brali silné sedatíva.

V medicíne zostáva ešte mnoho záhad súvisiacich so smrťou.

Ako ukázal aj nedávny výskum, smrť pre niektoré zložky tela nie je definitívnym štádiom. O klinickej smrti funguje ešte viac ako 1000 génov, niektoré z nich dokonca nakrátko znásobia svoju činnosť.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá