Prečo Brusel nenastaví sankcie tak, aby raz a navždy zabrali, pýta sa Laššáková. Hojsík: Platíme nimi za bezpečnosť

NATO, EÚ a bezpečnostné záruky

Pri otázke bezpečnostných záruk sa Hojsík vyslovil za to, aby Ukrajina bola v NATO. Podľa neho nejde len o ochranu Ukrajiny, ale aj o spoločnú bezpečnosť spojencov, keďže ukrajinská armáda má v súčasnosti veľké bojové skúsenosti, ktoré by mohli pomôcť aj pri obrane ostatných štátov.

Laššáková v tejto veci nesúhlasila. Vstup Ukrajiny do NATO považuje za problematický, no podporuje jej členstvo v Európskej únii. Argumentovala tým, že ako členský štát EÚ by Ukrajina musela dodržiavať právo Únie a európske inštitúcie by mali lepší dohľad nad využívaním európskych peňazí a nad bojom proti korupcii. Dodala však, že Ukrajina bude musieť najskôr splniť požadované štandardy a členstvo nebude „zajtra ani pozajtra“.

(Článok pokračuje pod videom.)

Celý rozhovor s europoslancami si môžete pozrieť tu:

Sankcie, energetika a závislosť od Ruska

Diskusia sa postupne posunula aj k sankciám a energetickej závislosti. Hojsík obhajoval pokračovanie sankcií a podporu vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine. Hovoril aj o zmrazených ruských aktívach, ktoré by podľa neho mohli byť použité na obnovu Ukrajiny.

Zdôraznil, že Európska únia už dokázala výrazne znížiť závislosť od ruských energií, no kritizoval snahu slovenskej vlády „udržať si túto závislosť“. Ako alternatívu spomínal investície do energetickej efektívnosti budov a priemyslu, využitie prostriedkov z Environmentálneho fondu a obnoviteľné zdroje energie. Uviedol príklady, kde podniky znižovaním spotreby energií podľa neho ušetrili bez toho, aby to zasiahlo výrobu.

Laššáková naopak upozornila na priemysel, ktorý využíva plyn aj ako surovinu, napríklad Duslo Šaľa. Argumentovala, že Slovensko patrí medzi krajiny s nízkymi emisiami CO₂ na vyrobenú megawatthodinu a v tejto oblasti by sa podľa nej od Slovenska mohli učiť aj iné štáty.

Pri sankciách voči Rusku kritizovala, že podľa nej neboli nastavené „raz a navždy tak, aby zabrali“. Pripomenula, že jednotlivé balíky prichádzali postupne a že až neskôr sa do nich dostali aj položky, ako sú ruské diamanty. Zároveň poznamenala, že ak bola Európska únia na začiatku konfliktu morálne zásadová, mala podľa nej dôsledne čeliť aj riziku energetickej krízy a prijať razantné rozhodnutia hneď.

Spor o jednotu EÚ a postoj Slovenska

Hojsík kritizoval, že niektoré členské štáty, konkrétne Maďarsko a Slovensko, si „idú svoju linku“ a podľa neho stoja „na strane agresora a nie na strane územnej celistvosti Ukrajiny“. To podľa neho oslabuje jednotu Európskej únie pri hľadaní riešení.

Laššáková oponovala tým, že ako poslankyňa Európskeho parlamentu môže mať „trošičku iný názor“ ako výkonná moc Slovenskej republiky a že vo vnútri strany Smer prebieha o týchto témach diskusia. Opakovane zdôraznila význam územnej celistvosti Ukrajiny aj v kontexte ochrany malých štátov.